Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

mliečne hospodárstvo

Cedenie ovčieho mlieka na salaši. Žakarovce (okr. Gelnica), 1953. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto J. Látalová.

činnosť zameraná na získavanie a spracúvanie mlieka na mliečne výrobky, súčasť dobytkárstva a pastierstva. Do valaskej kolonizácie bolo hlavným účelom chovu oviec, kráv i kôz získanie mäsa, vlny a kože. Rozvoj mliečneho hospodárstva začal na území Slovenska rozšírením salašníctva, v rámci ktorého bolo mlieko hlavným účelom chovu oviec. Po dojení ho spracúvali kľaganím a zohrievaním na syr a žinčicu. Nové mliečne produkty (bryndza, oštiepok, parenica) a spôsoby ich výroby ovplyvnili vývoj obchodu, remesiel (bryndziarstvo), tradičnú stravu, čiastočne dovtedy známy postup spracovania kravského mlieka. Chov kráv výlučne na mlieko sa na Slovensku rozšíril až v 19. storočí a začiatkom 20. storočia a na Kysuciach, Považí, v Šariši i Zemplíne vytlačil chov oviec. Kravské mlieko, smotana, tvaroh, maslo boli dôležitou zložkou tradičnej stravy a významným tovarom na predaj. S cieľom uľahčiť roľníkom odbyt mlieka a konkurovať veľkostatkárskym hospodárstvam začali v Uhorsku v 90. rokoch 19. storočia vznikať mliekárske družstvá (roku 1908 ich bolo vo Zvolenskej župe 11). Nevyhnutnosť spracúvať kravské mlieko na vzdialených pasienkoch viedla k vzniku chotárnych maštalí. Konzumácia kozieho mlieka bola rozšírená najmä v chudobných rodinách, kde z neho robili aj tvaroh.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: valaská kolonizácia, salašníctvo, kľaganie, syr, žinčica, bryndza, oštiepok, smotana, tvaroh, maslo, parenica, bryndza, mlieko, chotárna maštaľ
Literatúra: Heteš, J.: Mliečne hospodárstvo na Slovensku. Bratislava 1951.
Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.