Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

krmivo

Zhrabávanie sena na Vyšných Poľanách. Liptovská Lúžna (okr. Ružomberok), 1960. SNM – Etnografické múzeum v Martine. Foto J. Bízik.

produkty používané na kŕmenie zvierat. Jeho najstaršou zložkou boli cieľavedome získavané či pestované krmoviny, ako základná podmienka rozvoja dobytkárstva. Vo feudalizme bolo základom pasenie dobytka, ktoré sa pri dostatku krmiva menilo na maštaľný chov s kŕmením. Starými druhmi krmiva sú seno, vika (ľadník), čerstvé alebo suché lístie stromov (letnina), žalude, bukvice, stromová kôra, vetvičky ihličín. Používanie sečkovice od 16. storočia umožnilo skrmovanie slamy obilnín narezanej so senom na sečku. Zrnom sa kŕmilo výlučne na veľkostatkoch. Nedostatok krmiva vyriešilo nahradenie trojpoľného hospodárenia striedavým. V jeho rámci sa začala pestovať ďatelina, lucerna, bôľhoj, zemiaky, kukurica a repa. S rozvojom pivovarníctva, mlynov i páleníc sa ako krmivo začal využívať aj výrobný odpad (mláto, otruby). Krmivom boli začiatkom 20. storočia, najmä v bohatších oblastiach, aj zvyšky jedál (pomyje, zlievky). Rozvoj výroby rôznych strúhadiel, šrotovníkov a parákov v 19. storočí prispel k postupnému skvalitneniu prípravy tradične kombinovaných krmív (obrok pre kone – sečka, kŕmna repa, ovos; rôzne nápoje pre dobytok – v teplej vode rozmiešané otruby alebo šrot, zemiaky).

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: pasenie, seno, kŕmenie hospodárskych zvierat, sečkovica, ďatelina, zemiak, kukurica siata, repa obyčajná, dobytkárstvo, letnina, striedavé hospodárenie, trojpoľné hospodárenie
Literatúra: Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4, 1965, 29-77.
Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.

galéria