Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

dobytkárstvo

chov dobytka praktizovaný ako neoddeliteľná súčasť poľnohospodárstva. Pri pestovaní plodín, z ktorých krmoviny najvýznamnejšie podmieňovali vývoj dobytkárstva, sa dobytok využíval najmä ako ťažná sila pri obrábaní pôdy. Oproti extenzívnemu pastierstvu bolo dobytkárstvo vyšším stupňom živočíšnej výroby, keďže okrem pasenia využívalo pri maštaľnom chove aj intenzívne kŕmenie. Na území Slovenska bolo vždy prevládajúcim spôsobom chovu dobytka. V 15. storočí do dobytkárstva preniklo salašníctvo ako nová forma organizácie chovu hospodárskych zvierat. Do polovice 20. storočia bolo hlavným spôsobom letného chovu dobytka pasenie. V horských oblastiach to umožňoval dostatok pasienkov, v nížinách s prevahou ornej pôdy trojpoľné hospodárenie, ktoré však neumožňovalo pestovanie krmovín a na pasenie poskytovalo iba úhor. Zavedenie striedavého hospodárenia v 18. storočí spolu s rozširovaním lúčneho hospodárenia v horských oblastiach vytvorili zvýšenou produkciou krmovín predpoklad na rozšírenie chovu dobytka maštaľným spôsobom. Postupne sa na Slovensku sformovali, najmä od l5. storočia v súvislosti s valaskou kolonizáciou, oblasti s rozvinutým dobytkárstvom, ktoré niekedy prevažovalo nad rastlinnou výrobou (napríklad v hornom Liptove). Zloženie chovaného dobytka sa v jednotlivých oblastiach i obdobiach menilo (rozšírenie chovu oviec vzhľadom na rast cien vlny v 18. storočí; nahrádzanie volov koňmi alebo opačne; rozširovanie chovu hovädzieho dobytka v horských oblastiach pre všestrannejšiu úžitkovosť). Dobytkárstvo bolo zdrojom živočíšnych produktov (mäso, mlieko, koža), hnoja a ťažnej sily. Zasiahlo do vývoja sídelných foriem (chotárne maštale), remesiel a domáckej výroby (spracovanie kože, vlny, bryndziarstvo ap.), dopravy (sformovanie sa povozníctva ako samostatného zamestnania). Obchod s hovädzím dobytkom (priekupnícke centrá vo Zvolenskej a Novohradskej župe) a ovcami (trhy na Táloch pri Detve, v Hanušovciach v Šariši) presahoval často hranice dnešného Slovenska. Až do polovice 20. storočia dobytkárstvo významne ovplyvňovalo všetky oblasti spôsobu života a kultúry obyvateľstva Slovenska. Po kolektivizácii poľnohospodárstva jeho tradičné formy zanikli.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: pastierstvo, kŕmenie hospodárskych zvierat, pasenie, valaská kolonizácia, lúčne hospodárenie, pastierstvo, chotárna maštaľ, povozníctvo, striedavé hospodárenie, trojpoľné hospodárenie
Literatúra: Kučera, M: Slovensko po páde Veľkej Moravy. Bratislava 1974.
Slavkovský, P.: Svet na odchode. Tradičná agrárna kultúra Slovákov v strednej a južnej Európe. Bratislava 2009. Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.
Špiesz, A. – Watzka, J.: Chov dobytka v Tekovskej stolici v 18. storočí. Agrikultúra 4, 1965, 7-28.