Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

ďatelina

bylina z čeľade bôbovitých pestovaná na ornej pôde ako krmovina. Na území Slovenska sa začala pestovať v 18. storočí a čiastočne nahrádzala dovtedy najrozšírenejšiu krmovinu – seno. Jej pestovanie súviselo so zavádzaním striedavého hospodárenia a zvyšovaním počtu chovaného hovädzieho dobytka. Najprv sa objavila na veľkostatkoch s dostatkom ornej pôdy a vysievala sa na prielohy a úhory. V horských oblastiach, v ktorých bol nedostatok ornej pôdy, ju začali pestovať až v rokoch 1920–1940. Na Slovensku bolo známych viac druhov ďateliny (ľudovo nazývaných koničina, štajerka, gombačka, švédska ďatelina, trojka), ktorú vysievali ako monokultúru alebo ako podsev iných plodín (ovos, jačmeň). Na tej istej ploche ďatelina ostávala spravidla dva-tri roky. Kosila sa viackrát za rok, alebo sa spásala. Suchú ďatelinu skrmoval najmä hovädzí dobytok a kone, a to čistú alebo porezanú so slamou a senom na sečku. Zoranie ďateliniska bolo jedným zo spôsobov hnojenia pôdy. Ďatelinový štvorlístok je považovaný za talizman.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: krmivo, dobytkárstvo, striedavé hospodárenie, ovos siaty, jačmeň, hnojenie, hovädzí dobytok, kôň, nový rok, prielohové hospodárenie, úhor
Literatúra: Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4, 1965, 29-77.
Urbancová, V.: Poľnohospodárstvo a chov dobytka. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 755-800.