Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

košina

Košina na drevenom voze. Zuberec (okr. Tvrdošín), 1954. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: S. Kovačevičová

pletená ohrada na dopravných prostriedkoch, zväčša na voze (doštenák) alebo saniach rozličnej veľkosti, ktoré boli určené na osobnú alebo nákladnú dopravu. Košina bola zhotovená pletením z troch častí, ktoré tvorili bočné steny, a dna, ku ktorému sa steny zvažovali. Výrobcovia najskôr uplietli jednotlivé diely a potom ich zošili do jedného celku húžvou alebo drôtom. Košiny sa vyrábali z vŕbového prútia, mohli byť z nelúpaného zeleného prútia alebo z lúpaného bieleho prútia. Ojedinele sa vyrábali i z tenších lieskových lubov. Košiny zhotovovali košikári alebo si ich zruční roľníci vyrábali sami. Vo väčšom množstve produkovali košiny košikári v Honte (najmä v obciach Dolný a Horný Badín), v Novohrade (obec Dolné Strháre), na okolí Nitry (obce Radokovice, Veselé, Veľké Kostolany). Košiny z lieskových lubov sa zhotovovali na Orave.

Autor: Katarína Nováková

Pozri aj: košikárstvo, lub
Literatúra: Koma, J.: Domácka výroba a remeslá. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zostavil J. Podolák. Košice 1972, 87-119.
Zajonc, J.: K dejinám košikárstva. In: Juriga, P. a kol.: Košikárstvo – premeny vŕbového prútia. Bratislava 2007, 11-29.