Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

zástera

Zástera, Okolie Bardejova, 1957. Kresba R. Mikulová, Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave

(fartuch, fjertoch, chusta, kuchara, sakáčka, šurc, zapaska)

druh ženského základného odevu, zakrývajúci dolnú časť tela. Podľa formy existovali úzke a široké zástery, podľa funkcie pracovné a sviatočné zástery. Zvláštnym druhom bola zadná zástera. Zástery sa šili okrem domáceho plátna a modrotlače najmä z rôznych druhov priemyselných textílií (kartún, glot, hodváb, lister, kašmír) najčastejšie bielej, čiernej a modrej farby. Úzke zástery boli z jednej poly, široké z dvoch pôl v strede spojených ozdobným švíkom, alebo z pása textílie. Pracovné aj sviatočné zástery mohli byť úzke aj široké. Pracovné boli z pracích materiálov a takmer bez výzdoby. Na Gemeri, Spiši a Above existovala úzka pracovná, bielo-tmavo pruhovaná vlnená zástera. Na Zemplíne funkciu pracovnej zástery plnila šatka z domáceho plátna. Sviatočné boli prevažne z lesklých priemyselných textílií s minimálnou alebo rozsiahlou výzdobou. Zástery boli zdobené vytkaním, výšivkou, nášivkami, zámikmi a čipkami. K zvlášť sviatočnému a obradovému odevu patrila široká biela zástera z jemných materiálov. V 1. polovici 20. storočia na južnom Slovensku začali ženy nosiť oblé zástery s volánom. Forma, druh materiálu, jeho farebnosť, spôsob a charakter výzdoby, ako aj spôsob nosenia zástery súviseli s miestnymi alebo regionálnymi zvyklosťami a tiež od príležitosti nosenia a veku nositeľky.

Autor: Mojmír Benža

Pozri aj: sviatočný odev, pracovný odev, ženský odev
Literatúra: ---

galéria