Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

veniec mladuchy

Mladucha s vencom na hlave, Hrnčiarovce, okr. Trnava, 1981. Foto: R. Varbanov, Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave

(vienok, koruna)

súčasť úpravy hlavy mladuchy. Pôvodne bol veniec zo živých, vždy zelených rastlín (zimozeleň, rozmarín, krušpán, myrta, asparágus) a kvetov. V 20. storočí sa začal zhotovovať z umelých kvetov a rôznych ozdôb. Súčasne sa začal dopĺňať závojom. Symbolizoval slobodný stav a panenstvo mladuchy. V mnohých oblastiach Slovenska koncom 19. storočia nahradil svadobnú partu. Príprava venca mala obradový charakter a sprevádzali ju svadobné piesne družíc. Skladanie venca spolu s nasledujúcim čepčením bolo obradovým vrcholom celej svadby. Skladaniu predchádzal tanec mladuchy, ktorého hlavným motívom bola rozlúčka so slobodou. Veniec skladal ostrým kovovým predmetom väčšinou družba, alebo družica či starejšia. Zložený veniec sa pripichol do hrady domu, kde bol až do konca svadby. Niekde veniec družbovia ukradli a ženích si ho musel vykúpiť. Často sa priamo do venca vyberali peniaze pre mladuchu. Veniec mladuchy slúžil ako magický prostriedok na zabezpečenie vydaja družíc, ktoré si ho preto dávali na hlavu. Chránili ho pred nepovolanými, lebo pomocou neho mohol niekto mladomanželom počariť. Po svadbe sa spolu s pierkom ženícha uschoval alebo spálil. Manželia si ho zväčša opatrovali až do smrti.

Autor: Kornélia Jakubíková

Pozri aj: parta, závoj, odev mladuchy
Literatúra: Socháň, P.: Vence slovenských diev. In. Český lid, roč, 27, 1927, 23-26, 190-193; roč. 28, 1928, 63-66.
Socháň, P.: Parta ako ozdoba hlavy slovenských diev. In: Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. 23, 1931, 65-79.