Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

váľanky

druh plstenej vlnenej obuvi remeselnej výroby. Názov pochádza od techniky ich zhotovenia tzv. váľaním, t. j. plstením. Vyrábali ich prešovskí a bardejovskí klobučníci (najstaršia zmienka o výrobe je z r. 1724) na objednávku alebo na predaj na jarmokoch. Na váľanky sa používala ovčia vlna druhej akosti s prípadnou prímesou kravskej srsti. Po vypraní, roztriedení, rozčesaní a navrstvení sa vlna rozprestrela v tvare veľkého kapca na plátno, do ktorého sa zabalila. Vlhkom, teplom, stláčaním (váľaním), prípadne utĺkaním sa jednotlivé vlasy srsti splstili. Po namočení v teplom vitriolovom roztoku sa prebaľovali, váľali dreveným váľkom, pričom sa upravovali na potrebný tvar. Konečnú podobu dostali po natiahnutí na kopyto, na ktorom sa ešte váľali, viackrát stiahli, prevrátili, až sa nechali na kopyte usušiť. Podošva sa spevňovala podšitím súknom alebo kožou. Váľanky siahali do pol lýtok. Nosili sa do suchej zimy. Muži nosili sivé, staršie ženy čierne, mladé ženy biele váľanky. Ženské a detské váľanky boli na sáre zdobené farebným štepovaním. Vyskytovali sa na severovýchodnom Slovensku. So zánikom klobučníckych dielní (Prešov okolo r. 1918, Bardejov 1952) sa prestali vyrábať a nahradili ich kapce.

Autor: Viera Nosáľová

Pozri aj: klobučníctvo, kapce
Literatúra: ---