Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

šatka na hlavu

Veľká šatka na hlavu, Dolné Orešany, okr. Trnava, 1956. Foto: V. Törey, Archív negatívo Ústavu etnológie SAV v Bratislave

doplnok ženského odevu. Existovali 2 druhy šatiek na hlavu. Staršími druhmi bola obdĺžniková šatka (obrysáč, odevačka, podvika, škróbka), ktorá bola široká 20-50 cm a dlhá 150-300 cm a veľká štvorcová šatka (chustka, ručník) o rozmeroch 120-150x120-150 cm. Obdĺžniková šatka bola z jemných látok (plátno, šifón, batist, vapér, tyl) výlučne bielej farby. Na koncoch bola zdobená výšivkou a čipkami. Do polovice 19. storočia bola šatkou, ktorou mali vo všedné i sviatočné dni pokryté hlavy slobodné dievčatá aj vydaté ženy. Uväzovala sa priamo na účes alebo na čepiec. Na prelome 19. a 20. storočia sa stala súčasťou len sviatočného odevu vydatých žien, obradového odevu mladuchy, kmotry nesúcej dieťa na krst alebo ženy idúcej po pôrode na úvod. Najdlhšie sa nosila, do 1. polovice 20. storočia, v oblasti severozápadného Slovenska. Veľká štvorcová šatka bola najčastejšie z modrotlače s bordúrou a drobným vzorom alebo z bieleho jemného plátna, v jednom rohu s výšivkou a čipkou. Zriedkavejšie boli červené alebo čierne šatky s olejovou potlačou bordúry a kvetinových vzorov. Veľké šatky z modrotlače sa nosili najmä v zimnom období. Od konca 19. storočia ich nahradili o niečo menšie šatky z hrubších a teplejších vlnených látok. Veľké biele šatky z jemného plátna sa nosili len na veľké sviatky.

Mladším druhom šatky na hlavu, ktorú začali ženy nosiť už koncom 19. storočia boli štvorcové šatky o menších rozmeroch – 60-80x60-80 cm. Boli prevažne z priemyselne vyrábaných materiálov. Kupovali sa na jarmokoch alebo v obchodoch. Druh materiálu, farebnosť a výzdoba sa menili v závislosti od regiónu, príležitosti nosenia a veku ženy. V zimnom období boli šatky z hrubších a teplejších látok. Zvláštnym spôsobom uviazaná šatka – začepka nahradila v niektorých oblastiach východného Slovenska zaniknutý čepiec. Pri zásnubách bola šatka výmenným darom, znakom daného slova. Upevnená na palici alebo šabli na spôsob zástavy a doplnená stužkami, jablkom alebo citrónom bola znakom svadobného sprievodu. Bola tiež najrozšírenejšou tanečnou rekvizitou pri kolektívnych i párových tancoch.

Autor: Mojmír Benža

Pozri aj: ---
Literatúra: ---

galéria