Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

pôlka

Mladucha zahalená v pôlke, Žakarovce, okr. Gelnica, 1954. Kresba: P. Stankovičová, Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave

(dlhý ručník, odevačka, plachitka, šata)

doplnok ženského odevu. Pôlku tvoril 200-300 cm dlhý pás prirodzene širokého plátna. Oba konce pôlky boli zdobené výšivkou, čipkou alebo farebným vytkaním. Materiál a výzdoba pôlok sa dobovo, regionálne i v závislosti od príležitosti menili. Ovinutá alebo uviazaná slúžila na zakrytie hrude a hlavy. V 19. storočí ju nosili ženy k pracovnému, sviatočnému i obradovému odevu. Obradové pôlky boli z jemných bielych tkanín. Začiatkom 20. storočia tvorili súčasť už len svadobného odevu mladuchy a družíc alebo odevu na krst. Nosili sa prehodené poza chrbát alebo cez plecia a predlaktia rúk. Pôlku mohla mať mladucha tiež prehodenú cez ľavé plece a uviazanú na boku pod pravou pazuchou. Do polovice 20. storočia slúžila pôlka aj na prenášanie detí na chrbte alebo na hrudi. Pôlky, ktoré slúžili na nosenie detí boli z domáceho pevnejšieho plátna.

Autor: Mojmír Benža

Pozri aj: odev mladuchy
Literatúra: ---