odevná plachta

(obrus, prestieradlo, partok)

archaický druh vrchného odevu žien. Najčastejšie bola zhotovená z 2 pôl konopného alebo ľanového, neskôr aj z bavlneného plátna. Ženy ju nosili zloženú pod pazuchou nielen pri každej ceste mimo domu, ale aj pri návšteve kostola. Hrubšia a nezdobená slúžila na ochranu pred dažďom a nepohodou. Počas nepriaznivého počasia sa prehodila cez hlavu a pleca a na hrudi sa pridŕžala rukami alebo uviazala na uzol. V niektorých regiónoch Slovenska bola súčasťou aj svadobného odevu mladuchy. Mohla slúžiť tiež ako kútna plachta, ktorou bola oddelená posteľ rodičky s dieťaťom od ostatného priestoru izby. Mala ju na sebe žena pri úvode po pôrode. Slúžila tiež na prikrytie mŕtvej ženy v rakve. V okolí Trenčína zvykli byť do bielych odevných plachiet na znak smútku počas pohrebu zavinuté ženy z najbližšej rodiny. Začiatkom 20. storočia odevnú plachtu ako vrchný odev nahradil vlniak.

Autor: Mojmír Benža