Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Ukrajinci na Slovensku

národnostná menšina žijúca rozptýlene prevažne v severovýchodnej časti Slovenska. Sformovala sa po 2. svetovej vojne pod vplyvom ukrajinizácie z pôvodného obyvateľstva tejto oblasti – Rusínov. Už pred 2. svetovou vojnou existovala v rusínskom prostredí popri rusínskej a ruskej i ukrajinská orientácia, ktorú zastávala neveľká skupina inteligencie a duchovenstva zväčša organizovaná v spolku Prosvita. Ukrajinizačné tendencie sa prejavili aj po skončení 2. svetovej vojny. Vtedy vznikli inštitúcie a zariadenia, ktoré vo svojom názve mali uvedené, že sú ukrajinské, hoci slúžiť mali Rusínom východného Slovenska. Inštitúcie nepoužívali ukrajinčinu, ale rusinizovanú ruštinu a miestne nárečie. Ukrajinská národná rada Prjaševščiny, ktorá vznikla 1945 bola národnopolitickým orgánom rusínskeho a nie ukrajinského obyvateľstva východného Slovenska. Svojou činnosťou mala prispieť k riešeniu politických, hospodárskych, sociálnych i kultúrnych problémov v oblasti. Jej národnostná orientácia bola rusofilská. V ruštine bolo od 1945 vysielanie v rozhlase, v ruštine vychádzali noviny a časopisy. V ruštine bola hraná väčšina divadelných hier 1946 založeného Ukrajinského národného divadla. Takmer v každej rusínskej dedine existovali školy s ruským vyučovacím jazykom. Ukrajinská etnická orientácia sa v tom období nepresadila, pretože organicky nevyvierala z národnostných potrieb Rusínov. Ukrajinizácii prechádzalo zrušenie gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (1950) a jej nahradenie pravoslávím, čo sa netýkalo len Rusínov, ale aj Slovákov gréckokatolíckeho vierovyznania. Cieľavedomá, štátnymi a politickými orgánmi presadzovaná a sledovaná ukrajinizácia sa začala až 1952 rozhodnutím o budovaní ukrajinských škôl a o zavedení ukrajinčiny ako spisovného jazyka. V tom istom období bol založený Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich (1951). Vznikla spoločná katedra ukrajinského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Vysokej školy pedagogickej a na Vyššej škole pedagogickej v Prešove (1952). V Prešove začala pôsobiť ukrajinská redakcia Slovenského pedagogického nakladateľstva. Začali vychádzať ukrajinské noviny a časopisy Nove žyťťa, Družno vpered, Dukla. Začalo ukrajinské vysielanie rozhlasu. Vzniklo Múzeum ukrajinskej kultúry (1955). Vo Svidníku sa začali konať každoročné Slávnosti kultúry ukrajinských pracujúcich. Ukrajinizácia nebola celkom neúspešná. Menšia časť Rusínov, predovšetkým z radov inteligencie, ktorá sa už vzdelávala na ukrajinských školách doma alebo na Ukrajine, prijala ukrajinské etnické vedomie a hlási sa k ukrajinskej národnosti.

Štatistiky z 2. polovice 20. storočia uvádzajú nasledujúce počty Ukrajincov na Slovensku :

1961 – 35 411;
1970 – 38 960;
1980 – 36 850;
1991 – 13 847;
2001 – 10 711 osôb.

Svojim nárečím a tradičnou kultúrou sú Ukrajinci na Slovensku totožní s rusínskym etnikom na Slovensku. Rozdeľuje ich len odlišné etnické vedomie.

Autor: Mojmír Benža

Pozri aj: Rusíni na Slovensku
Literatúra: Botík, J.: Etnická história Slovenska, Bratislava 2007.
Sopoliga, M.: Ukrajinci na Slovensku, Komárno 2002.