Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Turci na Slovensku

obyvatelia Osmanskej ríše, s ktorými sa obyvateľstvo Slovenska dostalo do styku počas tureckých nájazdov po bitke pri Moháči 1526, okupácie panónskej nížiny obsadením Budína 1541 až po 1685, keď bol Budín znovu získaný. Stopäťdesiat rokov tureckého ohrozovania a okupácie zanechalo stopy aj v tradičnej kultúre Slovenska. Obyvatelia južného Slovenska začali pod tureckým vplyvom pestovať nimi prinesené plodiny – melóny, marhule, jedlé gaštany, niektoré kvetiny (klinček voňavý) a koreniny (rozmarín). Turecké posádky na Slovensku boli zásobované miestnymi remeselníkmi a obchodníkmi nielen potravinami, ale aj výzbrojou a výstrojom. Turecké zbrane (šable s rozšíreným koncom a bohatou výzdobou) napodobňovali aj uhorskí zbrojári. V hospodárskom živote sa vplyv osmanských Turkov prejavil používaním niektorých mier hmotnosti (okka), dĺžkových (aršín) a dutých mier (kile). Zo súčastí mužského odevu má turecký pôvod dolomán (kabátec, podšitý a lemovaný kožušinou, na hrudi zdobený bohatým šnurovaním), kaftan (dlhý úzky kabát) a kalpak (čiapka s visiacim dienkom a lemovaná kožušinou). Dolomán i kalpak sa od 16. storočia stali súčasťou odevu uhorskej šľachty a zemanov. Používali sa turecké tkaniny, najmä hodvábne alebo jemné bavlnené šatky vyšívané hodvábom a zlatými alebo striebornými niťami. Výšivky, ich techniku a vzory napodobňovali aj domáce vyšívačky. Predpokladá sa, že vyšívanie retiazkovým stehom vo Zvolenskej a Novohradskej župe a vyšívanie zlatými a striebornými niťami v Bratislavskej a Nitrianskej župe sú dedičstvom z čias tureckého susedstva. Spomienky na Turkov sa zachovali vo folklóre, najmä v povestiach a baladách. Slovná zásoba slovenčiny obsahuje viac ako 100 slov tureckého pôvodu, čiastočne prevzatých od starých turkitských kmeňov – Kabarov, Pečenehov a Plavcov. Okrem slov spojených s obdobím osmanskej okupácie, ako paša, sandžak, beg, janičiar, obsahuje aj slová prevzaté prostredníctvom južnoslovanských jazykov alebo maďarčiny: balta (sekera), beťár, čabraka (ozdobná prikrývka), čižmy, hambár (sýpka), kantár, korbáč, papuče alebo safián (jemná farebná koža).

Autor: Mojmír Benža

Pozri aj: ---
Literatúra: Horváth, P., Kopčan, V.: Turci na Slovensku. Bratislava 1971.
Kopčan, V., Krajčovičová, K., Slovensko v tieni polmesiaca. Bratislava 1983.