Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Slovensko

stredoeurópska krajina, územie ktorej je vymedzené hranicami Slovenskej republiky. Prírodné prostredie sa člení sa na 2 základné krajinné typy: nížinnú a horskú krajinu. Nížinná krajina zahrnuje Záhorskú, Podunajskú a Východoslovenskú nížinu, čo predstavuje približne 29 % z celkovej plochy územia. Vzhľadom na charakter reliéfu, pôdy a klímy má optimálne podmienky na poľnohospodársku výrobu. Horská krajina je reprezentovaná oblasťou Karpát a zaberá približne 71 % celkovej plochy územia. Základným znakom tohto typu krajiny s kotlinami a pohoriami je veľká diferencovanosť povrchu. Kotliny na Slovensku predstavujú druhý najvhodnejší typ krajiny na využitie človekom.

Osídlenie. Od najstarších čias bolo územie Slovenska dejiskom migrácie rôznych etnických spoločenstiev. Svedčia o tom nielen početné archeologické nálezy, ale v prípade Keltov, Rimanov, germánskych kmeňov a Avarov i stručné písomné zmienky. V 5.–6. storočí sa tu usadzovali slovanské kmene, predkovia dnešných Slovákov. V 10. storočí k nim pribudli staromaďarské kmene. V priebehu ďalších storočí prichádzali na územie Slovenska Nemci, Židia, Chorváti, Srbi, Taliani, osmanskí Turci, Rusíni. Konsolidácia vnútorných pomerov v Uhorsku po Satumarskom mieri 1711 umožnila pomerne rýchly rast počtu obyvateľstva. Naďalej ho však negatívne ovplyvňovali hladomory, epidémie a začiatok vysťahovalectva na Dolnú zem. Celkový rast obyvateľstva v 19. a v 1. polovici 20. storočia negatívne ovplyvňovala migrácia. V zahraničnej migrácii prevažovalo vysťahovalectvo nad prisťahovalectvom. Bilancia 1850–1940 znamenala pre Slovensko stratu vyše 1,1 milióna ľudí. Po 1945 bolo zahraničné vysťahovalectvo za prácou prerušené. Migračné pohyby na Slovensku nastali v súvislosti s výmenou obyvateľstva s Maďarskom a ZSSR 1946–47 a odsunom Nemcov na základe Postupimskej dohody. Po 1948 a 1968 vznikla emigrácia z politických dôvodov. Značný rozsah mala migrácia vnútri republiky. Do 1950 sa na osídlenie českého pohraničia zo Slovenska vysťahovalo 227 tisíc ľudí, časť sa po čase vrátila. V nasledujúcom období odišli do českých priemyselných centier ďalšie tisíce obyvateľov zo Slovenska. Najrozsiahlejšia bola vnútorná migrácia podmienená štrukturálnymi zmenami v ekonomike. Súčasne došlo k presunu vidieckeho obyvateľstva do miest.

Obyvateľstvo. O sociálnej skladbe obyvateľstva v staršom období existujú len útržkovité a nepresné údaje. Roku 1896 z ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve a lesníctve 80,9 %, v priemysle a výrobných živnostiach 13,7 %, v obchode a peňažníctve 1,9 %, v doprave 0,3 %, v št. a verejných službách a v slobodných povolaniach 3,2 %. V náboženskej skladbe obyvateľstva na Slovensku koncom 19. storočia prevládala príslušnosť k rímsko-katolíckej cirkvi. Roku 1880 sa k nej hlásilo 1 632 061 (66,26 %) občanov, ku grécko-katolíckemu 176 046 (7,15 %), k pravoslávnemu 895 (0,03 %), k evanjelickej cirkvi a. v. 377 323 (15,32 %), k reformovanej kresťanskej cirkvi 135 125 (5,48 %), k židovskému náboženstvu 140 852 (5,72 %), k iným 827 (0,03 %) občanov. V národnostnej skladbe obyvateľstva na Slovensku koncom 19. storočia prevládala príslušnosť k slovenskej národnosti. Roku 1880 sa k nej hlásilo 1 502 723 (61,00 %) občanov, k maďarskej 547 791 (22,24 %), k nemeckej 228 637 (9,28 %), k rusínskej 78 402 (3,18 %), k chorvátskej 3 431 (0,14 %) a k inej národnosti 102 142 (4,14 %) obyvateľstva.

Dejiny. Najstarší úsek ľudských dejín na území Slovenska predstavuje staršia kamenná doba, paleolit. Až do sťahovania národov bolo územie osídľované príslušníkmi rozličných kultúr. Koncom 5. storočia prišli na územie Slovenska Slovania, ktorí tu vo svojom vývine prešli od rodovej spoločnosti k feudalizmu a utvorili prvé štátne útvary – Samovu ríšu a Nitrianske kniežatstvo. V období Veľkej Moravy prenikla na Slovensko v 2. polovici 9. storočia s misiou bratov Cyrila a Metoda kultúra byzantskej proveniencie. Po zániku Veľkej Moravy začiatkom 10. storočia, bolo Slovensko postupne začlenené do mnohonárodnostného uhorského štátu. Súčasne sa dostávalo pod vplyv západnej kultúry. Slováci nemali v Uhorsku žiadne osobitné štátne ani národné orgány. Nimi obývané územie, nazývané i Horné Uhorsko, bolo však na základe starších slovanských kultúrnych a politických tradícií i prírodného bohatstva po celé obdobie feudalizmu najvyspelejšou časťou Uhorska. Po bitke pri Moháči 1526 sa Uhorsko stalo súčasťou habsburskej monarchie. Južná časť Slovenska spolu s veľkou časťou Uhorska bola 150 rokov pod osmanskou okupáciou. Slovensko sa v tomto období stalo hospodárskym, spoločenským a kultúrnym centrom uhorského kráľovstva. Po skonsolidovaní pomerov v krajine koncom 18. storočia začalo v živote Slovákov obdobie národného obrodenia, v ktorom došlo k neobyčajnému rozvoju národného života a ku konštituovaniu moderného slovenského národa. Po neúspešnom vystúpení Slovákov v revolúcii 1848–49, po utvorení prvej národnej vlády Slovákov – Slovenskej národnej rady 1848 a v nových spoločensko-ekonomických podmienkach Slováci vypracovali 1861 celonárodný politicko-spoločenský program Žiadosti slovenského národa, programový dokument národnopolitického hnutia do 1918. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867, sa habsburská monarchia zmenila na dualistický štát Rakúsko-Uhorsko. V dejinách Slovenska sa súčasne vystupňovalo obdobie násilnej maďarizácie. Aj napriek nepriaznivým podmienkam národného vývoja sa na Slovensku sformovali politické sily, ktoré prispeli k rozpadu Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne a ku vzniku ČSR (28. 10. 1918). Moc v ČSR prešla do rúk českej a s ňou spolupracujúcej slovenskej politickej reprezentácie. Vládnucou ideológiou sa stal čechoslovakizmus. V nových politicko-spoločenských pomeroch nastal na Slovensku rozmach kultúry. V súvislosti so svetovou hospodárskou krízou však súčasne narastali hospodárske ťažkosti. Roku 1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska. V novembri 1938 došlo na základe viedenskej arbitráže k okupácii južného Slovenska Maďarskom. V marci 1939 vznikla z územia Slovenska, pod patronátom Nemecka Slovenská republika. Po obnovení Československa 1945 nastali na Slovensku rozsiahle ekonomické a sociálne premeny. Roku 1948 sa dostala k moci komunistická strana, ktorá vyhlásila program výstavby socializmu. Obdobie 1948–68 je svojím vývojom veľmi protirečivé. Na jednej strane rast priemyselnej a poľnohospodárskej výroby za neprimeraných nákladov a ničenia životného prostredia, rozvoj školstva, vedy a kultúry, na druhej strane narastanie problémov a krívd v politickom a spoločenskom živote. Snahy reformovať spoločnosť 1968 boli zmarené vstupom vojsk Varšavskej zmluvy. Roku 1968 došlo k novému štátotvornému usporiadaniu republiky, ktorá sa od 1. januára 1969 konštituovala ako federatívny štát 2 rovnoprávnych národných republík. Vývin spoločnosti po 1970 bol poznačený tzv. konsolidačným programom komunistickej strany, ktorý viedol k ďalším deformáciám spoločnosti. Neudržateľné hospodárske i spoločenské pomery vyústili v novembri 1989 do revolučného prevratu, ktorý sa spája so snahou vybudovať demokratickú a pluralitnú spoločnosť. Dňom 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika.

Autor: Mojmír Benža

Pozri aj: Slováci
Literatúra: ---