Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Rómovia na Slovensku

etnické spoločenstvo žijúce rozptýlene po celom území, s najväčšou koncentráciou na východnom Slovensku. Na Slovensku sa prvý raz spomínajú v 14. storočí. Od polovice 15. storočia boli Rómovia vo väčšine západoeurópskych krajín prenasledovaní. V strednej Európe boli pomery pre nich priaznivejšie. V priebehu 16. a 17. storočia sa usadzovali na feudálnych panstvách. V 18. storočí bola väčšina Rómov už trvalo usídlená. Nariadenia Márie Terézie z polovice 18. storočia sledovali asimiláciu, nariadenia Jozefa II. boli zamerané viac na christianizáciu a rast vzdelania. V 2. polovici 19. storočia prišli z dnešného Rumunska kočovní, tzv. olašski Rómovia, ktorí dodnes tvoria asi 5 % všetkých Rómov. V Československej republike (1918-1939) sa postavenie Rómov výraznejšie neriešilo, represia bola zameraná najmä na olašských Rómov. Počas 2. svetovej vojny boli Rómovia diskriminovaní. Po obsadení Slovenska nemeckou armádou došlo na viacerých miestach stredného Slovenska k ich masovému vraždeniu. Z južného Slovenska, ktoré bolo okupované Maďarskom, boli deportovaní do koncentračných táborov. Po 1945 neboli Rómovia uznaní za etnikum, ale len za zaostalú sociálnu skupinu. Spoločnosť sa ich snažila asimilovať, aj formou násilného rozptylu medzi ostatné obyvateľstvo. V roku 1959 boli násilne usadení aj dovtedy kočujúci olašski Rómovia. Po novembri 1989 začali medzi Rómami vznikať hnutia, ktoré sa usilujú o vlastnú etnickú integráciu, uznanie etnicity a akceptáciu označenia Rómovia, pestovanie vlastného jazyka a kultúry, pôsobenie na zníženie zaostalosti a kriminality, a najmä vyrovnanie sa ostatnému obyvateľstvu. Roku 1991 bol Rómom priznaný štatút národnostnej menšiny.

Štatistiky z 20. storočia uvádzajú nasledujúce počty Rómov na Slovensku:

1921 – 7 284;
1931 – 26 956;
1966 – 165 006;
1970 – 150 275;
1980 – 199 853;
1991 – 80 627;
2001 – 89 920.

Údaje skresľuje skutočnosťou, že časť Rómov sa hlási k maďarskej a časť k slovenskej národnosti. Odhaduje sa, že na Slovensku žije približne 350 000 Rómov.

Starousadlí Rómovia, sa venovali tradičným remeslám (kováči, kotlikári, zvonkári, uhliari, košikári, tehliari, korytári) a hudobníctvu. Znalosť kováčstva si pravdepodobne priniesli už z Indie. Rómske ženy tkali úzke, tzv. cigánske tkanice. Na šľachtických dvoroch a neskôr v mestách bolo hudobníctvo dominantným zamestnaním, na vidieku malo len príležitostný charakter. Rómske hudby na strednom a najmä východnom Slovensku sa stali dokonca nositeľmi slovenského hudobného folklóru. Rozšírenie priemyselnej výroby viedlo k úpadku rómskeho kováčstva. Olašskí Rómovia sa zaoberali najmä obchodovaním s koňmi, podomovým obchodom a zberom surovín. Od konca 19. storočia väčšina Rómov pracovala ako robotníci. Časť sa živila nádenníckou prácou alebo posluhou. Častým spôsobom obživy bolo aj žobranie. Po 2. svetovej vojne Rómovia pracovali ako stavební, železniční alebo lesní robotníci, na vidieku v poľnohospodárskych družstvách. Mnohí Rómovia získali vyššie ako základné vzdelanie, niektorí aj vysokoškolské a našli uplatnenie v rôznych sférach hospodárskeho a spoločenského života.

Rómovia na Slovensku žili v osadách na periférii sídiel. Prevládajúcim druhom obydlia boli chatrče z rôznorodého materiálu. Olašskí Rómovia žili v stanových obydliach, vo vozoch krytých plachtou, najvyspelejším obydlím v 20. storočí boli maringotky. Strava Rómov sa skladala prevažne z varených zemiakov a strukovín, lacných druhov mäsa a vnútorností. Existovala aj konzumácia mäsa uhynutých zvierat. Jedlo bolo raz za deň. Odev usadlých Rómov nemal špecifické znaky. Využívalo sa najmä obnosené šatstvo od ostatného obyvateľstva. Len u žien bývalých kočovných Rómov sa zachovalo oblečenie, pre ktoré sú charakteristické široké farebné sukne, blúzky a šatky s výraznými kvetovými vzormi. Olašskí Rómovia obľubujú masívne zlaté šperky.

Rómske osady predstavovali lokálne spoločenstvá, na čele s prirodzeným vodcom. Zastupoval osadu pred úradmi a vykonával i funkciu obradníka. Štátna moc zrušila tento tzv. vajdovský systém, čo sa okrem iného prejavilo v rozpade spoločenských noriem a morálky. V rodine mal dominantné postavenie otec. Jemu a jeho žene sa podriaďovali ženatí potomkovia so svojimi rodinami až do svojho osamostatnenia. V rodičovskom dome ostával najčastejšie najmladší syn, ktorý mal povinnosť doopatrovať rodičov. V prostredí olašských Rómov sa doposiaľ zachováva prísne uzavretá patriarchálna rodina s prvkami rodových vzťahov. Na čele stojí mujalo, táto funkcia je dedená. Dodnes majú vlastné orgány moci. Pri výbere manželského partnera sa dodržiava endogamia v rámci skupiny.

V duchovnej kultúre Rómov sa uchovalo veľa archaických prejavov. V zaostalejších osadách východného Slovenska existuje komplex magických úkonov a zákazov, ktoré majú tehotnú ženu i šestonedieľku s dieťaťom ochrániť pred zlou silou. Úradný sobáš sa v niektorých oblastiach dodnes uzatvára až po niekoľkoročnom partnerskom spolužití. Spolužitie je potvrdené obradom, ktorý má zvykovoprávnu funkciu sobáša. Bezdetné manželstvo bývalo dôvodom k rozchodu. U olašských Rómov sa mladucha kupuje. Najarchaickejšie obyčaje sa viažu k úmrtiu a pohrebu. Existuje komplex prísne dodržiavaných magických praktík, ktoré vychádzajú z rozšírenej viery v návrat mŕtvych. Väčšina Rómov na Slovensku je rímskokatolíckeho vyznania. Aktívnym vzťahom k náboženstvu sa často vyznačujú rodiny vyspelých Rómov.

Rómovia majú bohatý folklór. Staré rómske piesne možno rozdeliť na žalostné a tanečné. Stále vznikajú nové piesne, ktoré možno prirovnať k folkovej tvorbe. V priebehu 18. storočia si Rómovia osvojili osobitý hudobný štýl, ktorý interpretovali najmä v mestských kaviarňach. Rozprávky, okrem hrdinských príbehov, obsahujú poverové i žartovné rozprávania. Významnú súčasť folklóru tvoria hádanky a príslovia, v ktorých sa prejavuje ich životná múdrosť, etické normy i filozofia.

Autor: Arne Mann

Pozri aj: ---
Literatúra: Horváthová, E.: Cigáni na Slovensku. Bratislava 1964.
Botík, J.: Etnická história Slovenska, Bratislava 2007.