Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

posteľ

Posteľ, Jabloňovce, okr. Levice, 1972. Kresba: B. Šilingerová. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave

druh lôžkového nábytku určený na spanie a ležanie. Najjednoduchšiu formu postele na celom území Slovenska predstavujú postele s pevnou rámovou konštrukciou, s vysokými stĺpikovými nohami a nízkymi rovnými čelami. Boli bez zvláštnej povrchovej úpravy a výzdoby. V priebehu 19. storočia sa v tradičnom interiéri postupne udomácnili rozoberateľné postele s nízkymi alebo vysokými čelami a doskovými pelasťami. Posteľ s baldachýnom sa vyskytovala len v malej oblasti okolo Komárna. Výzdobu týchto postelí tvorilo bohaté profilovanie a lištovanie s lešteným povrchom, na juhozápadnom Slovensku aj farebné maľovanie. Pod vplyvom mestského prostredia, v súvise so vznikom parádnej izby, sa postele spolu s ostatným nábytkom izby, stolom, stoličkami a skriňami začali vyrábať v jednotnom duchu ako komplet. Dno postele sa vystielalo buď voľne rozloženou slamou, alebo slamníkom, ktorý bol vypchaný slamou. Navrch sa položila posteľná plachta z konopného alebo ľanového plátna. Hlavné vybavenie postele predstavovala perina a vankúše. Posteľ, na ktorej sa každodenne spalo, sa zvyčajne nezastielala. Zastlaná posteľ sa zvykla ešte zakryť prikrývkou. Vysoké a ozdobné ustlanie viacerých perín a vankúšov bolo len na posteliach, ktoré stáli v parádnej izbe, na ktorých sa pravidelne nespávalo. Nimi sa manifestovali majetkové pomery rodiny a časť výbavy pripravenej pre budúcu mladuchu.

Autor: Mojmír Benža

Pozri aj: spávanie, lôžko, parádna izba
Literatúra: ---