Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kosec

Kosec. Frígľovo, okr. Rimavská Sobota. Foto V. Nosáľová, 1956. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV.

1. osoba kosiaca kosou obilie, krmoviny alebo trávu. Kosci boli prevažne muži, ženy kosili len vo výnimočných prípadoch (vdovy, obdobie vojen, odchody mužov za prácou ap.).;

2. plošná miera lúk. Predstavovala plochu, ktorú jeden kosec skosil za jeden deň. Táto miera je doložená od stredoveku. Jej reálna veľkosť bola podmienená kvalitou lúk. Stredovekou oficiálnou mierou lúk bol kráľovský kosec , t. j. 72×12 kráľovských siah (84,4 árov). Reálny výkon v kosení lúk bol 800–1300 štvorcových siah na jedného kosca za jeden deň pri 12-hodinovej práci. Tomuto výkonu sa prispôsobila aj norma urbárskej regulácie z r. 1767, ktorá predpisovala 800 štvorcových siah (28,7 árov).

Autor: Peter Slavkovský

Pozri aj: kosa, kosenie
Literatúra: Húščava, A.: Poľnohospodárske miery na Slovensku. Bratislava 1972.
Kučera, M.: Slovensko po páde Veľkej Moravy. Bratislava 1974.
Horváth, P.: Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia. Bratislava 1963.
Hyčko, J.: Žatevné a mlatobné náradie. Martin 1973.
Rebro, K.: Agrárne reformy v habsburskej monarchii od začiatku 18. storočia do 1848 s osobitným zreteľom na Slovensko. In: Historické štúdie XIII. Bratislava 1968, 5-28.
Slavkovský, P.: Roľník a jeho práca. Bratislava 1988.