Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

vlastníctvo

vlastnenie nehnuteľného alebo hnuteľného majetku na základe práva. Spočiatku malo formu kolektívnej inštitúcie rodov či kmeňov. Individuálne vlastníctvo sa najskôr týkalo predmetov, ktoré boli najbližšie osobe a slúžili na osobnú potrebu jednotlivca (šaty, šperky, náradie, nástroje, zbrane), nehnuteľností až po tom, ako sa pôda začala trvalo poľnohospodársky obrábať. Bolo označované vlastníckymi znakmi. Poddanský majetok bol tou časťou šľachtického majetku, ktoré oddávna alebo od istého času užívali poddaní so záväzkom plniť za to urbárske povinnosti. Poddaní mali na majetku právo držby, právo užívacie, obmedzene aj právo dispozičné. Dispozičné právo mali poddaní len v prípade stavieb a investícií, mohli ich predať, keď sa odsťahovali. Delené vlastníctvo zrušil zákon z roku 1848, ktorý zaviedol neobmedzené individuálne vlastníctvo. Napriek tomu existovali niektoré formy kolektívneho vlastníctva aj naďalej, rovnako ako rôzne formy organizovaného spoluvlastníctva.

Autor: Ľubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj: dar, dedenie, dedičný majetok, delené vlastníctvo, komposesorát, nedielny majetok, urbárska spoločnosť, spoluvlastníctvo, vlastnícky znak
Literatúra: Horváth, P.: Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia. Bratislava 1963.
Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 2002.
Slavkovský, P.: Svet na odchode. Bratislava 2009.