Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

krstní rodičia

Krstní rodičia pri krste dieťaťa. Liptovské Sliače (okr. Liptovský Mikuláš), 1963. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV Bratislava. Foto: Ľ. Ondrejka

(krsný otec, krsná mať, gutek, potka, nonaško, nonaška)

zástupcovia dieťaťa pri krste odriekajúci rituálny sľub. Podpisom potvrdzujú konanie krstu a berú na seba patrónsko-svedecké funkcie. Cirkevnoprávne je prípustný jeden alebo dvaja krstní rodičia rôzneho pohlavia. Ich počet v rodine s viac ako jedným dieťaťom a ich výber sa diferencoval podľa lokálnych tradícií. Deti v jednej rodine mohli mať tých istých krstných rodičov, krstní rodičia mohli byť slobodní, ženatí muži a vydaté ženy, manželské páry, ale aj deti od 12 rokov, tzv. detskí kmotrovia, ktorí zvykli pôsobiť ako doplnkový pár dospelých krstných rodičov. Výber krstných rodičov podmieňovalo úsilie zabezpečiť kvalitné partnerské vzťahy, ekonomické výhody, spoločenskú prestíž, udržanie kontaktov s už skmotrenou rodinou a podobne. V období pred 20. storočím sa krstní rodičia zväčša nevyberali z príbuzenstva. Krstní rodičia sa zúčastňujú obradového posedenia (krstiny) a obdarúvajú krstňa, sú prítomní pri všetkých závažných udalostiach v živote svojho krstňaťa. Krstňa preukazuje krstným rodičom úctu.

Autor: Ľubica Herzánová Voľanská

Pozri aj: birmovka, kmotor, kmotra, krstiny, svadba, svadobní funkcionári, šestonedieľka
Literatúra: Apáthyová-Rusnáková, Z.: Kmotrovstvo – Metodologická príprava k výskumu. In: Slovenský národopis, roč. 22, 1974, č. 1, 109-128.
Kandert, J.: Kmotrovství v jedné horehronské vesnici. In: Slovenský národopis, roč. 22, 1974, č. 1, 136-141.
Rusnáková, Z.: Kmotrovstvo. Kandidátska práca. Bratislava 1975.
Rusnáková, Z.: Charakteristika kmotrovskej skupiny v lokalite Dačov Lom. In: Slovenský národopis, roč. 29, 1981, č. 2-3, 351-359.
Švecová, S.: Kmotrovstvo v Jedľových Kostoľanoch. In: Slovenský národopis, roč. 22, 1974, č. 1, 129-135.