Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kmotor, kmotra

Kmotra nesie jedlo šestonedieľke. Dolný Lopašov (okr. Trnava), 1956. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV Bratislava. Foto: V. Törey

(kum, kuma)

krstní alebo birmovní rodičia vo vzťahu k rodičom dieťaťa a naopak. Inštitúcia kmotrovstva vzniká svedeckou účasťou nielen pri krste a birmovke, ale aj pri tradičných recepčných obradoch, formovaných miestnymi zvyklosťami (mládenecký krst, kmotrovstvo na robotách ap.). Okrem hlavných svedkov (praví kmotrovia) bývajú pri krste alebo na krstinách i ďalší svedkovia (dudkovo kmotry, pohárikové krstné matere, poprdajky), ktorým tiež prislúcha kmotrovské oslovenie. Kmotrovský vzťah sa prenášal aj na priamych príbuzných kmotrovcov. Kmotrovci patrili k najbližšej rodine, platili pre nich rovnaké normy ako pre pokrvné príbuzenstvo. Správali sa k sebe úctivo a preukazovali si rôzne pocty. Kmotrovstvom spriaznení ľudia hrali dôležitú úlohu v obradoch životného cyklu (vádzka, svadba, pohreb). Existuje niekoľko typov kmotrovských vzťahov, od 2. polovice 20. storočia začal prevažovať výber kmotrovcov z okruhu súrodencov rodičov. Význam kmotrovstva ako dôležitého príbuzenského vzťahu pretrváva aj v súčasnosti.

Autor: Monika Vrzgulová

Pozri aj: birmovka, birmovní rodičia, krstní rodičia, pokrvné príbuzenstvo, kmotrovstvo na robotách
Literatúra: Apáthyová-Rusnáková, Z.: Kmotrovstvo – Metodologická príprava k výskumu. In: Slovenský národopis, roč. 22, 1974, č. 1, 109-128.
Kandert, J.: Kmotrovství v jedné horehronské vesnici. In: Slovenský národopis, roč. 22, 1974, č. 1, 136-141.
Kandert, J.: Spoločenské vzťahy. In: Botík, J. a kol.: Hont. Tradície ľudovej kultúry. Martin 1988, 426-467.
Rusnáková, Z.: Kmotrovstvo. Kandidátska práca. Bratislava 1975.
Švecová, S.: Kmotrovstvo v Jedľových Kostoľanoch. In: Slovenský národopis, roč. 22, 1974, č. 1, 129-135.