Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

chovanec, chovanica

(chovaňkyna, chovanka)

cudzie osvojené dieťa. Bývali to zväčša deti z príbuzenstva, niekedy siroty či polosiroty, ktoré do svojej domácnosti prijali manželia ak nemohli mať svoje deti a neuspokojili sa s bezdetnosťou. Rodičia či aspoň jeden rodič dieťaťa mohli stále žiť, no z rôznych dôvodov (pre chorobu, hospodársku situáciu) sa o dieťa nemohli starať. Vzťah medzi pestúnom a chovancom, chovanicou sa podobal na rodičovský vzťah k deťom. Právo ho však špeciálne neupravovalo a dohoda medzi rodičmi a opatrovateľmi dieťaťa bola len ústna. Nejednalo sa o adopciu (osvojenie), hoci jednotlivé rodičovské práva mohli byť súdne určené i pestúnom. Chovanci a chovanice predstavovali pre rodinné hospodárstvo pestúnov nezriedka lacnú pracovnú silu. Počas trvania prvej ČSR existovalo niekoľko typov pestúnskej starostlivosti. Všetky typy okrem príbuzenskej boli zrušené v roku 1950. V súčasnosti sa zákon zaoberá len právami a povinnosťami v rámci opatrovníctva určeného súdom či orgánmi štátnej správy a osvojením.

Autor: Ľubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj: adopcia, macocha, sirota, výchova detí
Literatúra: Luby, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. Bratislava 1947.
Ordoš, J.: Rodinný a spoločenský život. In: Stará Turá. Zostavil J. Michálek, Bratislava 1983, 139-151.
Ušak, J.: Rodinný a spoločenský život. In: Liptovská Teplička. Zostavil J. Michálek. Košice 1973, 85-95.