Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

domácnosť

osoba či skupina osôb, ktoré spája spoločné bývanie v tom istom priestore v rovnakom čase, spoločné hospodárenie, prípadne rodinné či príbuzenské zväzky. Domácnosť nie je totožná s rodinou, hoci v 21. storočí dominujú v spoločnosti rodinné domácnosti s tzv. jednoduchou rodinou (zloženou z rodičov či jedného rodiča a slobodného dieťaťa či detí) ako v mestách, tak i na vidieku. Do polovice 20. storočia sa častejšie vyskytovali širšie domácnosti. Okrem rôzneho počtu jednoduchých rodín boli súčasťou domácností aj príslušníci širšieho príbuzenstva a čeľaď v zmysle poľnohospodárskeho služobníctva, či v mestách služobníctvo, v remeselníckych domácnostiach učni a tovariši, ktokoľvek, kto sa podieľal na spoločnom živobytí. Zloženiu domácností sa rôznymi prestavbami či adaptáciou priestorov pôvodne určených na iný účel prispôsoboval aj vzhľad obydlia. V období novoveku do r. 1848 bola totiž vrchnostenskými nariadeniami obmedzená možnosť stavať domy mimo pevne stanovených domových gruntov, navyše do konca 18. storočia predstavoval dom aj daňovú jednotku, bez ohľadu na počet domácností v ňom.

Autor: Ľubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj: čeľaď, jednoduchá rodina, rodina, obydlie, spolníci
Literatúra: Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.
Kovačevičová, S.: Sídla a obydlie. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Zostavila R. Stoličná. Bratislava 2000, 143-170.
Salner, P.: Medzigeneračné vzťahy v súčasnej rodine. In: Spôsob života družstevnej dediny. Z etnografických výskumov obce Sebechleby. Zostavila B. Filová, Bratislava 1986, 74-84.