čeľaď
1. Členovia rodiny, rodina akéhokoľvek druhu. Ak v jednom dome žilo viacero samostatných rodín ako spolníci, označovali sa ako dvojaká, trojaká čeľaď;
2. nediel, zádruha, v odbornej literatúre prelomu 19. a 20. storočia spoločenstvá príbuzných osôb žijúcich zo spoločného nedielneho majetku;
3. v odbornej terminológii do polovice 20. storočia veľkorodina;
4. služobníctvo na hospodárstvach majetných gazdov, tiež poľnohospodárske robotníctvo na veľkostatkoch (poľnohospodárska čeliadka), ktoré pracovalo za plat, byt a stravu. Bývalo a stravovalo sa v samostatných miestnostiach (čeľadníkoch, čeľadných izbách, čeľadincoch). Medzi gazdom a čeľaďou existoval pomer presahujúci pracovnú zmluvu, vyhradzoval gazdovi široké dispozičné oprávnenia aj v osobných veciach čeľadníkov;
5. tovariši a učni v pracovnom pomere u remeselníkov, boli pôvodne všestranne závislí a odkázaní na majstra;
6. mládež.
Autor: Ľubica Herzánová-Voľanská
| Pozri aj: | nedielny majetok, príbuzenstvo, spolníci, rodina, veľkorodina, služobníctvo, poľnohospodársky robotník, sezonárstvo |
|---|---|
| Literatúra: | Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997. Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 2002. Mlynka, L.: Diferenciačné znaky remeselníckej rodiny na slovenskom vidieku v prvej polovici 20. storočia. In: Botíková, M. – Herzánová, Ľ. – Bobáková, M.: Neroľnícka rodina na Slovensku. Bratislava 2007, 76-92. |