Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

výpomoc

poskytovanie pomoci pri činnostiach a v životných situáciách, ktoré boli časovo i z hľadiska materiálneho vybavenia pre jednotlivca (rodinu) nezvládnuteľné alebo neúmerne náročné. Výpomoc sa poskytovala dobrovoľne a bezplatne (odmenou bolo nanajvýš pohostenie). Posilňovala v účastníkoch vedomie spolupatričnosti a zabezpečenia. Vrátenie výpomoci bolo normatívne určené, porušenie malo za následok sankcie (ohováranie, odmietnutie pomoci). V prípade nešťastia (vyhorenie) sa výpomoc z rovnocenných vzťahov vzájomnej návratnosti presúvala do pozície daru, almužny. Ako jeden z druhov spoločných prác mala umožniť či urýchliť prácu v prospech jednotlivca (rodiny), v minulosti i kolektívu, obyčajne pri sezónnych prácach na poli, súrnych domácich prácach, príprave rodinných osláv či stavbe domu, budov. Okrem hospodárskej pomoci výpomoc uspokojovala aj komunikačné, spoločenské a zábavné potreby účastníkov (žarty, piesne, rozprávania, tanec). Je živou inštitúciou i v súčasnosti.

Autor: Zita Škovierová

Pozri aj: mlátenie obilia, oldomáš, páračky, spoločné práce, spriahanie, svojpomoc
Literatúra: Škovierová, Z.: Kooperácia v dedinskom spoločenstve. Problémy terminológie a systemizácie. In: Slovenský národopis roč. 41, 1993, č. 3, 259-270.
Škovierová, Z.: Intralokálne vzťahy v Riečnici. In: Národopisné informácie 1981, č. 2, 123-145.
Švecová, S.: Kooperačné skupiny v obci Čičmany. In: Vlastivedný zborník Považia, roč.15, 1985, 203-220.
Pranda, A.: Tradícia vzájomnej výpomoci pri stavbe domu a jej súčasný význam. In: Spôsob života družstevnej dediny. Zostavil A. Pranda. Bratislava 1986.