Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

svojpomoc

niektoré druhy spoločných prác a výpomoc, ktorá si vyžadovala určité odborné znalosti. Dominantným znakom svojpomoci bola sebestačnosť spoločenstva, schopnosť či nevyhnutnosť zvládnuť potrebný pracovný výkon či proces bez účasti najatých a platených pracovníkov (remeselníkov, zamestnancov, sluhov a podobne) a bez „cudzích“ ľudí, mimo spolupracujúceho spoločenstva. Svojpomocne sa vykonávali jednorazové akcie (stavanie domu, hĺbenie studne a podobne) i práce, pri ktorých sa postupne, v cyklicky opakovanej následnosti vystriedali všetci členovia spoločenstva (nočné stráženie obce, protipožiarna stráž, roznášanie pošty, pasenie spoločnej čriedy, hájenie viníc, kopanie hrobov atď.). Spoločným a bezplatným vykonávaním týchto činností nahrádzali členovia obecného spoločenstva, hospodárskeho či iného spolku výkon služby stáleho plateného zamestnanca (hlásnik, obecný sluha, pastier, hájnik, hrobár atď.).

Autor: Zita Škovierová

Pozri aj: hájnik, hlásnik, hrobár, obecný sluha, pasenie, pastier, spoločné práce, výpomoc
Literatúra: Pranda, A.: Tradícia vzájomnej výpomoci pri stavbe domu a jej súčasný význam. In: Spôsob života družstevnej dediny. Zostavil A. Pranda. Bratislava 1986.
Škovierová, Z.: Spolkové a svojpomocné práce na Slovensku (príspevok k časovým a priestorovým koreláciám). In: Slovenská ľudová kultúra (stredoeurópske vzťahy). Zostavil J. Michálek. Bratislava 1996, 59-74.