susedské právo
súhrn obyčajovoprávnych noriem, ktoré upravovali vzájomné vzťahy majiteľov vedľajších a blízkych nehnuteľností v intraviláne a extraviláne obce vzhľadom na usporiadanie a užívanie majetku. Susedské normy mali rôzne odchýlky, podmienené zástavbou v obci, charakterom chotára a rozmiestnením polí zamestnaním a zaužívanou tradíciou. Týkali sa umiestnenia domu na pozemku, okna, hnojiska, chlievov, maštale, stavania plota, zberu ovocia zo stromu na medzi. Susedské spolužitie nebolo dovolené narúšať dymom, krikom, hlukom, zápachom. Hranice pozemkov sa vymedzovali za prítomnosti susedov. Majiteľ pozemku mohol pozbierať napadané ovocie z presahujúceho susedovho stromu, nie však trhať (právo previsu). Súčasťou susedského práva bolo i právo prechodu a právo úvrate, tiež predkupné právo pri predaji susedného nehnuteľného majetku. Tam, kde boli susedia spoluvlastníkmi nedielnych pasienkov, lesov či lúk, náležalo im právo úžitku z nich a povinnosť účasti na ich údržbe a zveľaďovaní.
Autor: Zita Škovierová
Pozri aj: | medza, právo prechodu, spoločné práce, sused |
---|---|
Literatúra: | Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 1946. Podolák, J.: Poľnohospodárstvo a pastierstvo. In: Horehronie. Kultúra a spôsob života ľudu. Zostavil J. Mjartan. Bratislava 1969. |