Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

sused

1. obyvateľ, majiteľ, zriedkavo užívateľ vedľajšieho či blízkeho domu, bytu, pozemku či inej nemovitosti. Výnimočne sa za susedov považovali všetci obyvatelia v ulici, pri kopanicovom osídlení všetci obyvatelia osady, dvora. Osobitnú skupinu tvorili susedia v bytoch pod jednou strechou, príp. so spoločným dvorom, humnom, záhradou (dvorníci, dvorani, spolníci, susedi pod strechou). Známi boli aj susedia v extraviláne (susedi z rolámi, lúkami atď.), medzi nimi najdôležitejší majitelia vedľajších poľností (medzníci). Susedia boli prizývaní za svedkov pri potvrdzovaní a zverejňovaní dôležitých majetkovoprávnych zmlúv, pri vyznačovaní medzí, pri predaji susedovho majetku mali predkupné právo. Vzájomné vzťahy susedov boli umocnené udržiavaním a užívaním spoločného majetku: stodoly, pasienka, hory, studne a podobne. Užívanie majetku určovalo susedské právo, vzájomné vzťahy a správanie regulovala etiketa susedských vzťahov;

2. na juhozápadnom Slovensku označenie starousadlíka či sedliaka, vlastníka v protiklade k prisťahovalcom, chudobným v obci či nájomníkom bytov.

Autor: Zita Škovierová

Pozri aj: hofer, medza, páračky, priadky, susedské právo, výpomoc, spolníci
Literatúra: Škovierová, Z.: Susedské skupiny a susedské vzťahy na slovenskej dedine v 20. storočí. In: Studia Academica Slovaca, roč. 30, 2001, 393-35.
Škovierová, Z.: Intralokálne vzťahy v Riečnici. In: Národopisné informácie, 1981, č. 2, 123-145.
Valášková–Šurkalová, N.: Prejavy teritoriálnej diferenciácie v rámci jednej dediny. In: Slovenský národopis, roč. 20, 1971, č. 4, 413-436.
Švecová, S.: Kopanicové sídla a dedina. Praha 1975.