Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

sluha

(čeľadník, maďarsky čeléd, nemecky dinsbote)

mládenec pracujúci vo vidieckej alebo mestskej rodine za odmenu (služobníctvo). Na vidieku najímali sluhov majetnejší gazdovia, ale i rodiny s nedostatkom pracovných síl (paholok). Zámožnejší gazdovia zamestnávali väčší počet sluhov, ktorí mali rozdelené pracovné povinnosti a diferencovali sa na starších (skúsenejších) a mladších. Po ukončení služby na Štefana, niekde 1. novembra, ktorá trvala najmenej jeden rok, dostávali okrem dohodnutej finančnej a naturálnej odmeny ako prejav spokojnosti gazdinej aj okrúhly koláč, zdobený vtáčikmi z cesta a farebnými stuhami (vrtáň, calta). V mestských rodinách zamestnávali sluhov pre potreby správy domu a domácnosti (kočiši, šoféri, záhradníci, správcovia domu ap.), k osobným službám členov rodiny (lokaji, komorníci). U remeselníkov a obchodníkov vykonávali sluhovia aj rozličné pomocné práce. Rozšírené bolo odchádzanie do služby mimo Slovenska (do roku 1918 do Rakúska ), a to aj z rodín strednej a bohatšej sociálnej vrstvy. Chlapci (štrajmli) pomáhali na hospodárstve roľníkov a vinohradníkov, popr. pri predaji poľnohospodárskych produktov a dobytka. V prvých desaťročiach 20. stor. v dôsledku novovznikajúcich pracovných príležitostí (najmä v priemysle, drevospracujúcom priemysle, pri železnici) počet mužského služobníctva značne poklesol.

Autor: Magdaléna Paríková

Pozri aj: služobníctvo, paholok, calta
Literatúra: Paríková, M.: Miesto a funkcie služobníctva v lokálnom spoločenstve. In: Slovenský národopis, roč. 38, 1990, 191- 193.
Škovierová, Z.: Život v obci a výročné obyčaje. In: Záhorská Bratislava. Vlastivedná monografia Devínskej Novej Vsi, Dúbravky, Lamača a Záhorskej Bystrice. Zostavil J. Podolák. Bratislava 1986, 164-165.