Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

nájom

(árenda)

zmluvný vzťah, ktorým sa nájomca zaväzoval prenechať za odmenu nájomníkovi určitú nezastupiteľnú vec do dočasného užívania, resp. poberania úžitku z nej. Rozšírený bol nájom pozemku, bytu, nehnuteľnosti, dobytka, práv i práce. Zmluva o nájme mávala písomnú, na dedinách často len ústnu formu. Nájom pôdy býval dohodnutý na 4–6 rokov, čo zaisťovalo hnojenie a čerpanie úžitku. Nájomné sa platilo ročne, zvyčajne časťou úrody. Podľa toho, či mal nájomník vlastný poťah a osivo alebo mu ho dával gazda, patrila mu polovica, tretina alebo štvrtina úrody. Stáda prenajímali majitelia najmä pri nedostatku krmiva na zimu. Nájomník vracal počtom to isté stádo ako prevzal, prírastok si ponechal. Nájmu kolektívneho majetku (polia, lúky, mlyn, pálenica a ďalšie), tiež úžitku (lov, kameňolom a ďalšie) predchádzala verejná licitácia. Nájomné šlo do spoločnej pokladnice. Prenajímaním bytov a domov si sedliaci zaisťovali pracovné sily na špičkové roľnícke práce. Odchodom do nájmu (na žeľarstvo, na hospodu) riešili mladomanželia bývanie a prípadný nesúhlas rodičov so sobášom.

Autor: Zita Škovierová

Pozri aj: hofer
Literatúra: Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 1946.
Škovierová, Z.: Spoločenský život. In: Rača. Zostavil J. Podolák. Bratislava 1989, 183-195.