Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

dievocký spolok

Dievčenská skupina pri obnove zvyku vynášanie Moreny. Veličná (okr. Dolný Kubín), 1974. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: E. Siegelová

organizovaná skupina slobodných dievčat. Na dedinách boli zaužívané zvykové praktiky, potvrdzujúce prechod dospievajúcich dievčat (14-15 ročných) do skupiny dievok. Museli preukázať „znaky dievoctva“, ku ktorým patril primeraný odev (matky ich začali parádiť), vzhľad a správanie, ale aj pribratie do skupiny – v kostole mohli byť medzi dievkami, chodiť s nimi po dedine a na spoločné priadky. Účastníčku priadok považovalo spoločenstvo za dospelú. Ojedinelé správy sú aj o krste, ktorý sa konal v dome, kde sa spoločne priadlo. Dievča si našlo krstnú matku, ktorou bola zvyčajne staršia dievka a tá ju na priadkach (v dievockej skupine) obradne obliala vodou. Spoločenský život dievčenskej mládeže bol s priadkami úzko spätý (konali sa s výnimkami každý večer od jesene do konca fašiangov). Dievocké skupiny priadok sa spolčovali podľa teritoriálnej príslušnosti (na hornom a dolnom konci dediny), vo vrstve podľa rovesníckych skupín (mladšie a staršie dievky osobitne), alebo zriedkavejšie podľa majetkového statusu (bohatšie a chudobnejšie osobitne). Priadkovú dievockú skupinu obvykle viedli staršie dievky alebo jedna rešpektovaná dievka (ojedinele je zaznamenané jej pomenovanie staroščina), ktoré dbali o vnútorný poriadok a správanie podľa tradičných noriem. Dievocké skupiny prispievali k tradovaniu viacerých kalendárnych obyčají, rozprávačskej, spevnej, hudobnej a tanečnej tradície.

Autor: Daniel Luther

Pozri aj: priadky
Literatúra: Luther, D.: Dievocké spolky v tradičnom vidieckom spoločenstve. In: Žena z pohľadu etnológie. Eds. H. Hlôšková, M. Leščák. Bratislava 1998, s. 26-31.

galéria