viecha

má niekoľko významov, väčšinou spojených so súkromným predajom vína z vlastnej úrody:

1. vývesný znak na súkromných vinohradníckych domoch, ktorý oznamoval, že tu práve čapujú víno z vlastnej úrody. Ako symbol sa používal už v stredoveku; od 15. storočia bola povinnosť vyvesiť viechu počas výčapu vína uvedená aj v mestských štatútoch. Viecha bola na tyči vyvesenej zo strechy alebo zasunutej do špeciálnej (často umelecky zdobenej) objímky. Väčšinou bola z čečiny alebo viničných listov, v medzivojnovom období niekedy jej tvar vytvorili zo žiaroviek. Viecha signalizovala nielen fakt predaja, ale aj druh ponúkaného vína (biele, červené, mladé, staré, extrastaré);

2. právo predávať víno z vlastnej produkcie v súkromných priestoroch vinohradníkov. Od r. 1899 smeli vinohradníci predávať svoje víno iba na základe platných licencií, ktoré udeľovala vinohradnícka organizácia. V r. 1929 bol opäť obnovený slobodný predaj vlastného vína. Právo vyvesiť viechu mal vinohradník viackrát v roku, vždy na dobu 14 dní. Adresy otvorených viech uvádzali aj miestne noviny;

3. priestory „pod viechou“ (obyčajne domy vinohradníkov), kde sa čapovalo víno z vlastnej produkcie. Rodina sa utiahla do jednej izby, ostatné izby, ale aj kuchyňa, podbránie, dvor atď. uvoľnili pre hostí. Interiér tvorili stoly a dlhé drevené lavice, obsluhoval sám vinohradník a jeho rodina. Konzumácia vína pod viechou bola významnou súčasťou mestského spoločenského života;

4. tyč ozdobená čečinou a fľašou vína, ktorá označovala zákaz vstupu do viníc v čase pred oberačkami;

5. (glajcha) – znak, že sa skončila stavba múrov alebo krovu nového domu;

6. zväzok slamy na čistenie pece alebo zapaľovanie ohňa;

7. (vieška) – zväzok konárov alebo zdobený stromček používaný pri niektorých zvykoch (zváč).

Autor: Peter Salner