nadávky

urážlivé výroky. Môžu sa skladať len z jedného slova alebo utvárajú ustálené slovné spojenia. Nadávky súvisia s hrozbou, kliatbou, dušovaním sa. Pôvod majú v mágii slova, ich funkcia bola magická a rituálna. V stredoveku väčšina z nich stratila magický charakter a stali sa výrazovými prostriedkami ulice. Obvykle porušujú normy oficiálnej etikety.

Ako nadávky sa používajú:

a) názvy zvierat;

b) pomenovania nezákonne narodených;

c) výrazy skatologického charakteru (vzťahujúce sa k fekáliám a ich vylučovaniu);

d) výrazy koitálneho charakteru (vzťahujúce sa k sexualite);

e) charakteristické duševné vlastnosti, príznaky alebo konanie (truľo, ožran, povaľač);

f) charakteristické fyzické znaky (krpec, škero, nemehlo), ale aj mnohé iné, pretože ľudová invencia bola v tomto smere vždy otvorená.

Nadávky majú uraziť adresáta s cieľom vyvolať u neho negatívne pocity, spôsobiť mu morálnu ujmu. Najčastejším spôsobom je používanie vulgárnych slov a ustálených výrokov. Často sa používajú na zakrytie vlastného strachu a neistoty v stresových situáciách. Mládež používa nadávky ako jazykové stereotypy bez uvedomenia si ich plného významu, alebo na vyplnenie medzery v konverzácii. Často demonštrujú sociálnu nekonformnosť, popretie elitnosti, identifikovanie sa s určitou sociálnou skupinou. Používajú sa aj vo funkcii pochvaly alebo nežného oslovenia. Samostatnú skupinu tvoria detské nadávky. Osobitným druhom sú nadávky v podobe gesta (dlhý nos, falický symbol) a rôzne kakofonické zvuky.

Autor: Zuzana Profantová