Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

tanier

Tanier s motívom jazdca na koni. Nová Baňa  (okr. Žarnovica), 1870. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová

okrúhla, mierne prehĺbená drevená, hrnčiarska, fajansová, kameninová, porcelánová, kovová (cínová, mosadzná) nádoba s rovným alebo mierne zošikmeným okrajom na podávanie jedla pre jednu osobu. Hlbší tanier bol na polievku, druhý, plytší, vývojovo mladší, bol na hlavné jedlo. Taniere prenikli do meštianskeho prostredia v období renesancie. Na vidieku sa postupne udomácňovali od prelomu 18.- 19. storočia. Dovtedy sa jedlo z jednej misy. Cínové a mosadzné taniere zdobené rytím sa v 17. -18. storočí používali iba v niektorých zámožnejších remeselníckych, prípadne sedliackych domácnostiach. Rovnako ako habánske fajansové taniere s bielou polevou, tvoriace súčasť jedálenských súprav. Vo vidieckom prostredí sa najviac uplatnili keramické taniere. Ako úžitkový tovar sa používali skromne zdobené hrnčiarske taniere. Fajansové, zdobené maľbou, niekedy reliéfom či prelamovaním plnili vo vidieckom prostredí skôr reprezentačno-dekoratívnu (vešali ich na steny v izbe alebo pitvore a ich počet svedčil o stupni zámožnosti rodiny) alebo zvykoslovnú funkciu (svadobné, cechové taniere). Od 2. polovice 19. storočia sa do bežného použitia dostali tiež plechové , bielo alebo modro smaltované taniere s výzdobou či bez nej.

Autor: Irena Pišútová

Pozri aj: dekorativizmus, domácnosť, hrnčiarstvo, keramika, majolika, misa
Literatúra: Kalesný, F.: Habáni na Slovensku. Bratislava 1981.
Pišútová, I.: Fajansa. Bratislava 1981.

galéria