Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

spinka

Spinka na mužskú košeľu. Čičmany (okr.Žilina), 19. storočie. Archív pozitívov  Ústavu etnológie SAV. Repro H. Bakaljarová

kovový šperk, ktorý sa v ľudovom prostredí na Slovensku používal pri spínaní mužských, ale i ženských košieľ pri krku alebo na prsiach. Mal tvar spony s otvorom v strede, ktorým sa prevliekala a upevňovala látka, prepichnutá ihlicou pripevnenou na jednej strane otvoru. Doklady najstarších ľudových spiniek pochádzajú z 18. storočia. Prstencovitým tvarom nadväzujú na spinky rozšírené v ranom stredoveku. Charakteristické boli pre stredné Považie a okolie Považskej Bystrice. Okrem nich územne najširšie zastúpenie mali spinky romboidného tvaru – rohaté spínadlá. Ľudoví výrobcovia ich zhotovovali liatím alebo vysekávaním z mosadze, prípadne drahšieho pakfónu. Formované profilovaním, zdobené razeným alebo rytým dekórom, opatrené príveskami a retiazkami vynikali krásou tvaru. Najdlhšie sa do prvej polovice 20. storočia udržali na odeve pastierov. Špecifickú skupinu tvarovo blízku romboidným spinkám tvorili spinky so srdcovitým výrezom v dolnej časti. Okrem produktov ľudových výrobcov sa v niektorých oblastiach Slovenska používali vo funkcii spínadiel aj zlatnícke filigránové alebo liate strieborné šperky.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: kovolejárstvo, kovotepectvo, rukávce, šperk, valasi
Literatúra: Johnová, H.: Ľudové šperky na Slovensku. Bratislava 1972.
Strelec, K.: Ľudové šperky. Bratislava 1990.
Strelec, K.: Ľudové šperky a ozdoby na Slovensku. Martin 1982.