Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

šperk

predmet z rôznych, spravidla vzácnejších materiálov, zdobiaci telo a odev. Podľa doložených pamiatok sa v ľudovom prostredí na Slovensku využíval od 18. do 20. storočia. Nosenie šperkov, najmä osobných – prsteňov, náhrdelníkov, náušníc, náramkov – malo často magický, obradový alebo symbolický význam, zatiaľ čo funkcia spiniek, spôn, brošní, nášiviek, spínacích reťazí, gombíkov bola popri dekoratívnej predovšetkým účelová. Ihlice, hrebene, lubky a čelenky okrem praktického spevňovania účesu dotvárali vonkajší vzhľad. Šperky vyrábali najčastejšie samoukovia z prevažne farebných kovov alebo ich zliatin, najmä z mosadze, striebra, pakfónu a cínu technikou liatia do foriem, tepania, prerezávania, rytia. Okrem kovu sa pri výrobe šperkov používalo aj sklo, rohovina, perleť, textílie. V ľudovom prostredí bol tiež obľúbený strieborný filigránový šperk, ktorý sa vyrábal v dielňach profesionálnych šperkárov. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia začína nahrádzať používanie tradičných šperkov sériovo vyrábaná bižutéria.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: bižutéria, brošňa, filigrán, gombík, hrebeň, ihlica, lubok, náhrdelník, nášivka, náušnice, prsteň, spínacia reťaz, spinka, spona
Literatúra: Danglová, O.: Šperk v spätnom zrkadle doby. In Remeslo/Umenie/Dizajn 2004, č. 1, s. 33-35.
Johnová, H.: Ľudové šperky na Slovensku. Bratislava 1972.
Strelec, K.: Ľudové šperky. Bratislava 1990.
Strelec, K.: Ľudové šperky a ozdoby na Slovensku. Martin 1982.