Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

ruženec

Žena na ceste do kostola. Košecké Rovné (okr. Ilava), 1. polovica 20. storočia. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto: K. Plicka

(pátričky, paterky)

pomôcka na odpočítavanie súboru modlitieb. Skladá sa z 55 zrniek upevnených na šnúrke alebo retiazke, podľa ktorých sa odpočítavajú modlitby: 5 otčenášov predstavujú veľké zrnká, 5-krát po 10 zdravasov malé zrnká. Ruženec bol v stredoveku pomôckou na modlenie pre tých, ktorí nevedeli čítať a počítať. Podľa toho, či sa modlitby vzťahujú k mystériu života Panny Márie, Ukrižovania alebo Nanebovstúpenia Pána, sa rozoznáva radostný, bolestný a slávnostný ruženec. Posvätený ruženec sa používal aj ako magický prostriedok proti urieknutiu a čarovaniu bosoriek. Obkrútený okolo prstov sa nosil do kostola a dával mŕtvym do hrobu. Niekedy sa zavesený za pás, ovinutý okolo zápästia alebo hrdla používal na spôsob stredovekej módy ako ozdoba. Svedčí o tom aj rozšírený názov náhrdelníka pátričky, paterky. Ružencovým mesiacom je od 1573 október, ružencovým sviatkom 7. október. Ružencové spolky, zakladané od 15. storočia na princípe deľby modlitieb, dodnes združujú veriacich do ruží. Každá ruža má 15 členov. Po piatich sa striedajú v modlení radostného, bolestného a slávnostného ruženca.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: náhrdelník, urieknutie
Literatúra: Bauer, W., Golowin, S., Röttgen, H.: Lexikon der Symbole. Wiesbaden 1980.
Hall, J.: Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Praha 1991.