Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

riasenie

Riasenie zdobené čiernou výšivkou zo zadnej strany rubáša. Dubodiel (okr. Trenčín), koniec 19. storočia. Depozitár ÚĽUV. Foto: O. Danglová

(rancovanie)

skladanie látky do drobných záhybov upevnených stehmi. Uplatňovalo sa pri ručnom šití odevu tam, kde bolo treba látku upraviť a prispôsobiť postave: pri okrajoch rukávov, golierov, pásov sukní a záster. Zriasený podklad sa vzoroval výšivkou cez zbery. Výšivková technika bola známa v antike, obľúbená v stredoveku a období renesancie. Na Slovensku sa pod názvami zbery, vrapy, formovanie, nizy udržala v krojovej výšivke miestami do polovice 20. storočia. Najbohatšie sa rozvinula v okolí Nového Mesta nad Váhom, Trenčína, Piešťan, Topoľčian, Čičmian, Krupiny, Ružbách, Žakaroviec a Čertižného.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: výšivka podľa počítanej nite
Literatúra: Danglová, O.: Výšivka na Slovensku. ÚĽUV, Bratislava 2009.
Chlupová, A. a kolektív: Slovenská ľudová výšivka. Techniky a ornamentika. Alfa. Bratislava 1985.

galéria