Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

rezbárske školy

remeselne a umelecko-remeselne orientované učebné dielne. Na Slovensku vznikali koncom 19. storočia s cieľom racionálne zužitkovať bohatstvo dreva a miestne rezbárske zručnosti. Boli podnietené úspechom výrobkov prezentovaných koncom 19. storočia na svetových umelecko-priemyselných výstavách. Žiaci rezbárskych škôl pochádzali z ľudových vrstiev a po vyučení sa stali profesionálnymi remeselníkmi. Usmerňovaní výučbou pracovali v duchu dobovej módy, niektorí čerpali aj z miestnych tradícií ľudovej výroby. Najvýznamnejšou rezbárskou školou aj v rámci Uhorska bola Zay-ugróci Ipari Szakostályal Megtoldott Állami Felső Népiskola, založená v Uhrovci grófom Albertom Zayom (1875 – 1895). Sortiment výrobkov tvorila široká škála úžitkových predmetov, nábytok, kostolné zariadenia, sochy. Rezbárska učebná dielňa v Bardejove (1874 – 1902), založená sochárom M. Hölzelom, sa zameriavala na výchovu odborníkov pre umelecko-remeselné práce sakrálneho rázu. V Humennom pôsobila Mestská rezbárska škola (od 1878 – cca do 1925), 1913 bola premiestnená do Prešova. Štátny umelecko-priemyselný drevorezbársky pedagogický ústav v Kláštore pod Znievom, činný od 80. rokov 19. storočia – cca do 1910, sa špecializoval na stolárstvo a výrobu dekoratívnych a sakrálnych predmetov. Rezbárska učebná dielňa v Chvojnici (1890 – 1908) vyrábala hračky. V Spišskej Novej Vsi pôsobila od 1898 – cca do 1920 Štátna priemyselná škola pre spracovanie dreva. Spoločenstvo na zhodnotenie dreveného tovaru podjavorinského so sídlom v Starej Turej, činné v medzivojnovom období, vychádzalo z miestnych rezbárskych tradícií, najmä z výroby dreveného riadu a hračiek. Rezbárska škola v Piargu (dnes Štiavnické Bane) bola založená začiatkom 20. storočia. Koncentrovala sa na výrobu sakrálnych sošiek a značne ovplyvnila figurálne rezbárstvo okolia Banskej Štiavnice.

Autor: Irena Pišútová

Pozri aj: ---
Literatúra: Paličková-Pátková, J.: Ľudová výroba na Slovensku. Veda, Bratislava 1992.