Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

prelamovanie

Prelamovaná rezba z operadla lavice. Fiľakovo (okr.Lučenec), 1. polovica 20. storočia. Prevzaté z Danglová, O.:  Dekor / Symbol. Dekoratívna  tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava  2001, s. 182

ozdobný princíp spočívajúci vo vytváraní ornamentu rozrušením podkladu.

1. výšivková technika utvorená stiahnutím alebo jedno či dvojsmerným vytiahnutím nití a ich upevnením rozličnými stehmi. V Uhorsku sa udomácnila pod renesančným vplyvom. Do roľníckej výšivky prenikla v 18. storočí. Prelamované vložky (žilinské šitie, žilinský výrez) sa vyšívali na predaj najmä v okolí Trenčína a v Čičmanoch. Podomoví obchodníci z okolia Banskej Bystrice a plátenníci z Oravy ich vyvážali až za hranice Uhorska;

2. zdobenie dreveného podkladu prerezávaním plochy. V ľudovom prostredí na Slovensku sa začalo od 18. storočia objavovať na interiérových predmetoch – lyžičníky, soľničky a na nábytku – operadlá lavíc, stoličiek, police, almary. Prelamovaná rezba dospela do najrozvinutejších podôb na operadlách lavíc pochádzajúcich z Novohradu a Hontu. Vyskytovala sa aj v exteriérovej výzdobe domu, a to buď v samostatných motívoch (kríž, kalich na štítoch), alebo ako súvislá pásová kompozícia (brány na Orave). Na princípe prelamovania bola založená aj výroba dekoratívnych predmetov z preglejky lupienkovou pílkou, nadväzujúca na jarmočnú a púťovú produkciu z konca 19. a 1. polovice 20. storočia;

3. spôsob zdobenia keramiky spočívajúci vo vyrezaní predkresleného vzoru do schnúceho črepu; vypaľovanie, vŕtanie drobných motívov do kovovej platne. Uplatňovalo sa pri zdobení ľudových šperkov.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: keramika, výšivka, šperk
Literatúra: Danglová, O.: Výšivka na Slovensku. ÚĽUV, Bratislava 2009.
Johnová, H.: Ľudové šperky na Slovensku. Bratislava 1972.
Komorovská, M.: Pastierske umenie. Tatran, Bratislava 1987.
Pišútová, I.: Fajansa. Tatran, Bratislava 1981.

galéria