Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

prachovnica

Prachovnica z rohu. Ležiachov (okr. Martin), začiatok 20. storočia. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto: Hanus

nádoba na pušný prach z jelenieho parohu, zriedkavejšie z dobytčieho rohu, dreva, kože, zdobená rytím. Prachovnica z parohu mala 3, ostatné prachovnice 2 otvory s drevenými alebo kostenými zátkami. Jeden otvor bol ukončený nátrubkom, ktorým sa nasýpal pušný prach. Prachovnice boli doplnkami vojenskej a poľovníckej výbavy. Vyrábali ich puškári, poľovníci, hrebenári aj náturisti. V Európe sa začali používať od vynálezu pušného prachu. Najstaršia prachovnica z územia Slovenska pochádza z 1659, ostatné, územne lokalizované do Gemera, Novohradu a Hontu sa viažu k 18. až 20. storočiu. Používanie prachovníc postupne zaniklo v spojitosti s výrobou pušiek na vopred pripravené náboje. V karpatskej oblasti sa prachovnice zdobili rastlinnou, ale najmä archaickou geometrickou ornamentikou, v západnej Európe prevažovali realistickejšie lovecké motívy. Vo výzdobe prachovníc z územia Slovenska sa vyskytovali oba druhy.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: geometrická ornamentika, rastlinná ornamentika
Literatúra: Petách, E.: Parohové prachovnice v zbierkach Štátneho východoslovenského múzea v Košiciach. In Slovenský národopis 2, 1954, s. 309-347.