Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

piest

Mangľovací piest. Blatnica  (okr. Martin), 1807.  SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová

obdĺžnikovitý nástroj s rukoväťou vyrezaný z kusa tvrdého listnatého dreva. Jeho tvar a veľkosť závisela od činnosti, na ktorú bol určený. Prací piest, ktorý sa používal pri praní v rieke alebo potoku, bol dlhý cca 30-50 cm. Vytĺkalo sa ním prádlo položené na pracej lavici alebo kameni. Mangľovací piest, dlhý od 65cm do 1 m, slúžil na hladenie prádla, stočeného na drevenom valci. Snovací piest mal v drevenej ploche vyvŕtané otvory na prevliekanie nití pri snovaní. Pracie i mangľovacie piesty vyrábali miestni rezbári na predaj alebo ich vlastnoručne vyrezávali mládenci či muži do daru pre svoje frajerky, manželky. Aj preto boli zdobené rytím, rezbou, vypaľovaním kyselinou, maľbou do ornamentálnych kompozícií, v ktorých dominovali motívy srdca a kruhu, symbolizujúce lásku a život. Súčasťou kompozície boli tiež iniciály alebo mená darcov, obdarovaných a rok venovania. Výskyt bohato zdobených piestov z druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia, rozvíjajúcich miestnu tradíciu vzorovania inšpirovaného výšivkou, sa viazal najmä k územiu západného Slovenska.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: dar, kruh, nápis, pranie, srdce
Literatúra: Václavík, A.: Tradície ľudovej drevorezby. I. Príspevky k vecnej a ornamentálnej genéze slovenských pracích a valkacích piestov. Roľnícka osveta, Bratislava 1936.