Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

obraz

Svadobná fotografia s maľovaným pozadím romantickej krajiny. Láb (okr. Malacky), 1978. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV, Bratislava. Foto O. Danglová

1. plošné zobrazenie predstáv, výjavov, postáv, vecí. Môže byť samostatným výtvarným dielom alebo súčasťou objektu (maľba na keramike, nábytku);

2. v užšom zmysle závesný obraz. K rozšíreniu niektorých námetov závesného obrazu prispelo v Európe v 14. a 15. storočí udomácnenie reprodukčných techník (drevorez). Drevorezné predlohy ovplyvnili aj námety neskorších obrazov maľovaných na skle, ktoré sa v dedinských interiéroch vyskytovali v 18. a najmä v 19. storočí. V tomto období sa na moravsko–slovenskom pomedzí objavovali aj keramické obrazy, produkty keramických dielní. Koncom 19. storočia boli maľby na skle vytlačené olejotlačovými obrazmi so sakrálnou tematikou, ktoré sa rozširovali a kupovali na jarmokoch a púťach. Niekedy boli olejotlačové obrazy upravované ako kazetový obraz. V dedinskom interiéri mal obraz pôvodne kultovú, ochrannú funkciu. Preto prevažovali náboženské námety. Svetský námet bol menej zastúpený (zbojníci, lovecké scény). Portrét, v dedinskom prostredí pôvodne neznámy, nahradila na prelome 19. – 20. storočia fotografia, najmä svadobná a rodinná. Obrazy sa kupovali aj ako suvenír – pamiatka na vojenčinu, na svadbu, púť. Ako vizuálne a symbolické dominanty sa umiestňovali v kultovom kúte izby. V priebehu 1. polovice 20. storočia sa pod vplyvom meštianskeho vkusu vešali v spálňach nad manželské postele. Takzvané spálňové obrazy sa ešte donedávna dávali novomanželom ako svadobný dar.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: drevorez, kazetový obraz, obraz na skle, olejotlač
Literatúra: Pišútová, I.: Ľudové maľby na skle v Slovenskom národnom múzeu v Martine a v Bratislave. Fontes, Martin 1969.
Pišútová, I.: Ľudové maľby na skle II. Osveta, Martin 1979.

galéria