Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

medovnikárstvo

Medovnikári z Kysuckého Nového Mesta pri predaji medovníkov na Mariánskej augustovej púti. Staré Hory (okr. Banská Bystrica), 1970. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto S. Kovačevičová

(pernikárstvo)

potravinárske remeslo zamerané na výrobu medovníkov (perníkov). Rozvoj cechovej výroby medovníkov na Slovensku nastal v 17. – 18. storočí v období protireformácie, keď ich hlavným objednávateľom boli pútnické centrá a spotrebiteľmi zámožnejší obyvatelia miest. Pre širšie vrstvy sa perník stal cenovo prístupným v druhej polovici 19. storočia, keď prudko vzrástol počet medovnikárskych dielní v mestách a mestečkách. Najvýznamnejším prostriedkom výroby medovníkov boli drevené formy, do ktorých sa cesto vtláčalo. Vyrezávali ich medovnikári alebo profesionálni rezbári väčšinou z tvrdého dreva ovocných stromov, najmä hrušky. Námety foriem boli sakrálne, svetské, symbolické a ich zastúpenie sa prispôsobovalo požiadavkám spotrebiteľov. Posledným výrobcom medovníkových foriem na Slovensku bol A. Spengel z Levoče (zomrel 1938). Keďže medovnikári potrebovali med a kupovali hotové úle alebo plásty medu, zo zbytkového vosku vyrábali aj sviečky a votívne predmety. Svoj tovar predávali na jarmokoch, púťach a hodoch, vzdialených od dielne v okruhu cca 50 km. Popri príležitostnej domáckej výrobe sa medovníky v súčasnosti stali tiež predmetom priemyselnej produkcie.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: medovnikárstvo, sviečkarstvo, voštinárstvo
Literatúra: Chlupová, A.: Medovníky na Slovensku. Martin1973.
Stano, P.: Perník – medovník, Pernikár – medovnikár. In Slovenská reč 1978, s. 358-362.