Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

majolika

(fajansa)

dvakrát, pri fajanse aj trikrát vypaľovaný keramický výrobok, na povrchu pokrytý nepriehľadnou cínovo-olovnatou glazúrou, s vysokožiarovým dekórom, ktorý sa maľuje na zaschnutú polevu a potom vypaľuje pri teplote 1000°-1110°. Názov majolika sa používal v 15. storočí pôvodne pre tovar španielsko-maurských hrnčiarov z Valencie, ktorý sa loďami dovážal do Talianska cez ostrov Mallorcu. Neskôr sa zaužíval na označenie talianskej keramiky s cínovo-olovnatými polevami a preniesol sa na všetky druhy keramiky vyrobenej podľa talianskeho vzoru – t. j. maľovanej štyrmi vysokožiarovými farbami (zelená, žltá, mangánová, modrá). Termín fajansa, odvodený od majoliky mimoriadnej kvality vyvážanej a vyrábanej vo francúzskej Faenzy, sa zaužíval od 17. storočia najskôr vo Francúzsku, neskôr sa rozšíril aj v ostatných európskych krajinách. Pomenovanie majolika sa v súčasnosti používa na označovanie talianskych renesančných keramických výrobkov.

Autor: Irena Pišútová

Pozri aj: glazúra, keramika, maľba na keramike
Literatúra: Güntherová-Mayerová, A.: Slovenská keramika. Martin 1942.
Güntherová-Majerová, A.: Po stopách výtvarnej minulosti Slovenska. (Petrová-Pleskotová, A. ed.), Bratislava 1975.
Kalesný, F.: Habáni na Slovensku. Bratislava 1981.
Pišútová, I.: Fajansa. Bratislava 1981.