Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

výšivka

Vyšívačka. Čičmany (okr. Žilina), začiatok 20. storočia. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto: Pavol Socháň

zdobenie textilu, kože niťou do rôzne ukladaných stehov pomocou ihly, novšie šijacieho stroja; niekedy s použitím bodca, nožníc, výšivkového rámu. Kultúra výšivky sa v ľudovom prostredí na území Slovenska rozvinula v súvise so zlepšením postavenia roľníctva a stupňujúcou snahou po skrášlení odevu od konca 18. storočia. V časovom úseku 19. storočia až 1. polovice 20. storočia, keď jej vývin kulminoval, sa rozvetvila do bohatstva početných lokálnych variantov. K ich formovaniu značne prispeli nadané miestne vyšívačky a kresliarky. Od výšiviek na plátne, ktoré podomácky alebo na objednávku zhotovovali ženy, mali odlišný charakter výšivky na súkenných a kožených súčastiach odevu, ktoré remeselnícky zhotovovali krajčíri a kožušníci. Staršie výšivky na plátne sa šili ľanovou alebo konopnou niťou na podomácky vyrobenom plátne. Továrenský textil a výšivkové nite, ktoré prenikli do vyšívania na rozhraní 18. a 19. storočia, poskytli príležitosť rozohrať fantáziu vyšívačiek a rozšíriť škálu technologických postupov do rôznych kombinácií stehov, farieb a kompozícií. Výšivkou sa zdobil najmä odev a bytový textil. Odlišovali sa ňou každodenné príležitosti od sviatočných, vek a majetkové postavenie nositeľa.

V slovenskej výšivke sa vyskytuje množstvo stehov a ich kombinácií. Z hľadiska techniky rozlišujeme:

1. výšivku podľa počítanej nite – stehy sa vyšívajú pomocou odrátavania nití podkladového materiálu;

2. predkreslenú výšivku, pri ktorej sa stehy vyšívajú podľa nákresu;

3. nášivku, pri ktorej sa ozdoba z iného materiálu prišíva k podkladovej látke. Výraznejšie ako vo výšivke českej, maďarskej a poľskej je v slovenskej výšivke zastúpená geometrická ornamentika. Predstavuje staršiu vývinovú vrstvu a súvisí s vyšívaním jednoduchých stehov podľa počítanej nite (Záhorie, Horehronie, Rajecká dolina, okolie Nitry). Najbohatší je však výskyt rastlinnej ornamentiky, ktorá sa rozvinula najmä v predkreslenej výšivke, nadväzujúcej na renesančné predlohy. Menej sú zastúpené figurálne a zoomorfné zobrazenia. Výšivka patrila na Slovensku k najbohatším, najrozvinutejším a najvariabilnejším prejavom ľudového výtvarného umenia. Jej postupný zánik v tradičnom roľníckom prostredí v priebehu 20. storočia súvisel s urbanizáciou a prechodom na mestský spôsob obliekania, sprevádzaným stratou záujmu o ručne vyhotovené výšivky.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: geometrická ornamentika, nášivka, predkreslená výšivka, rastlinná ornamentika, výšivka podľa počítanej nite
Literatúra: Danglová, O.: Výšivka na Slovensku. ÚĽUV, Bratislava 2009.
Chlupová, A. a kolektív: Slovenská ľudová výšivka. Techniky a ornamentika. Alfa, Bratislava 1985.

galéria