Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

vylievanie

Gajdy zdobené vylievaním. Horehronie, začiatok 20. storočia. SNM Etnografické múzeum v Martine.  Repro:  J. Dérer

zdobná technika, ktorá sa vyvinula z pôvodného zámeru spevniť rukoväť nástroja a chrániť drevo pred rozštiepením. Používala sa prevažne na dlhších, tokárensky spracovaných predmetoch valcového tvaru s malým priemerom, vyrobených z dreva ovocných stromov, najmä slivky, na východnom Slovensku z buka. Do dreveného povrchu sa narezali, potom do hĺbky nožom vyrezali vzájomne prepojené drážky. Predmet sa ovinul papierom, kôrou zo stromu alebo hustou hrnčiarskou hlinou na spôsob lievika, cez ktorý sa zvrchu vlieval roztavený cín, olovo alebo zliatina. Po vychladnutí a odstránení papiera sa predmet oškrabal úlomkom skla. Vzniknutá výzdoba mala geometrický, prstencovitý charakter. Vylievaním zdobili predmety všetky okolité národy. Na Slovensku sa vylievanie uplatňovalo na bičoch, fokošoch, valaškách, fujarách, gajdách, paliciach, prasliciach a rukovätiach nožov. Vylievanie kovom bolo ešte v 20. storočí rozšírené na celom území Slovenska, najviac v okolí Trenčína.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: bič, fujara, gajdy, nôž, palica, praslica, valaška
Literatúra: Serbínová, G.: Techniky vylievania kovom na Slovensku. In Zborník Slovenského národného múzea. Etnografia 63, 1969, č. 19, s. 205-235.

galéria