ihlica
pozdĺžny, zvyčajne tenký predmet s hlavicou a bodcom:
1. v ľudovom prostredí na Slovensku, kde sa používali pri úprave účesu a na ozdobné prichytenie a tvarovanie pokrývok hlavy, boli ihlice známe od 18. storočia. K vývojovo najstarším patrili ihlice – špendlíky, ukončené jednoduchou alebo ozdobnou hlavicou, ktoré sa používali pri zavití hlavy vydatých žien do podviky (Čičmany, Valaská Belá). Jednostranné alpakové, mosadzné alebo strieborné ploché ihlice s ozdobnou hlavicou nosili skôr slobodné dievky pri slávnostnej úprave hlavy do venca alebo party. Dvojstranné ihlice v tvare rovných alebo v strede zalomených doštičiek používali vydaté ženy na spevnenie a stiahnutie vlasov alebo ako podložku pod čepiec. Vyrábali a zdobili ich rytým alebo razeným dekórom remeselní alebo miestni domáci výrobcovia, tiež cigánski kováči. V 20. storočí sa okrem kovových začali používať aj ihlice z plastických materiálov a bižutérne výrobky;
2. kovová pomôcka na upevnenie pradiva na praslicu, označovaná vyrytými iniciálkami vlastníčky alebo dátumom výroby. Dávala sa ženám do daru;
3. nástroj na pletenie (štriknódla, hornódla) a sieťovanie;
4. súčasť jarma.
Autor: Oľga Danglová
| Pozri aj: | bižutéria, dar, jarmo, nápis, pletenie, razidlová výzdoba, sieťovanie, šperk |
|---|---|
| Literatúra: | Slameňová, J.: Kovové šperky do vlasov. In Remeslo/Umenie/Dizajn 2001, č. 3, s. 32-33. Johnová, H.: Ľudové šperky na Slovensku. Bratislava 1972. Strelec, K.: Ľudové šperky. Bratislava 1990. Strelec, K.: Ľudové šperky a ozdoby na Slovensku. Martin 1982. |
galéria
