Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

drevené kostoly

Rímskokatolícky kostol. Tvrdošín (okr. Tvrdošín), polovica 20. storočia. Archív pozitívov  Ústavu etnológie SAV. Súkromný archív pozitívov  J. Botíka.  Foto E.Lazišťan.

drevená sakrálna stavba k bohoslužobným účelom. Na Slovensku v závislosti od geografických, konfesionálnych, historických a ďalších činiteľov sú zastúpené štyri základné typy drevených kostolov.

Najstarší z nich reprezentujú rímskokatolícke kostoly z Tvrdošína (polovica 15.storočia), Zábreže (koniec 15.storočia), Hervartova (1493-1496), ktorých stavitelia pretlmočili do dreva princípy doznievajúcej gotiky.

Mladším stavebným typom sú evanjelické artikulárne chrámy, ktoré v intenciách záverov šopronského snemu (1681) smeli byť postavené iba z dreva, bez kamenných základov, bez veže a zvonov a bez použitia železných klincov. Na tomto type drevených kostolov je pozoruhodná nielen ich architektonická a konštrukčná stránka, ale aj ideové princípy priestorovej a bohoslužobnej koncepcie chrámov, ktoré boli postavené v Istebnom (1686), Leštinách (1688), Kežmarku (1717), Hronseku (1725) a Paludzi/Svätom Kríži (1773-74). Oproti stredovekým a gotickým riešeniam s loďou a kňazišťom, artikulárne drevené kostoly mali pôdorys v tvare gréckeho rovnoramenného kríža. Kapacitu kostola zväčšovali empory po celom obvode vnútorného priestoru. Centrom a dominantou týchto protestantských kostolov bola kazateľnica uprostred chrámu, aby kazateľa bolo zovšadiaľ vidieť a počuť.

Tretiu skupinu drevených kostolov na Slovensku predstavujú pravoslávne a gréckokatolícke cerkvi, zastúpené predovšetkým v lokalitách s rusínskym obyvateľstvom. Najstaršie sú v Bodružali (1658), Topli (1700), Tročanoch (1739), Ladomírovej (1740), ostatné pochádzajú z konca 18. a začiatku 19. storočia. Najvýznamnejšími znakmi drevených kostolov východného obradu je ich trojdielnosť s osobitnými priestormi pre mužov, pre ženy a pre kňaza. Taktiež aj trojvežovosť so stupňovite gradovanými vežičkami smerom k hlavnému vchodu. S tradíciou východného kresťanstva spája tieto kostoly aj súbor obrazov so sakrálnou tematikou – ikony, zakomponovaných do ikonostasu s cárskymi vrátami.

Do štvrtej skupiny drevených kostolov patria židovské synagógy a modlitebne, známe hlavne z Oravy a východného Slovenska. Charakterizovala ich jednoduchá dispozícia s centrálnym halovým riešením a s emporou. Staviteľmi drevených synagóg boli židovskí chasidi z Haliče.

Autor: Ján Botík

Pozri aj: ikona
Literatúra: Langer, J. – Kuča, K.: Dřevěné kostely a zvonice v Evropě. Praha 2009.
Sopoliga, M.: Perly ľudovej architektúry. Prešov 1996.
Biathová, K. – Bunčák, R.: Drevený panteón. Bratislava 1976

galéria