Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

dožinkový veniec

Dožinkový veniec. Starý Tekov, okr. Levice. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto J. Paličková, 1974

(žencovský veniec)

veniec uvitý na záver žatevných prác. Symbol úrody obilia, spojený s magickou predstavou o jej opakovanom zmnožení. Žnice ho plietli v posledný alebo predposledný deň žatvy zo všetkých druhov zožatého obilia, do ktorých vplietali poľné, neskôr papierové kvety a stužky. Veniec mal najčastejšie podobu kruhu, ale tiež kytice alebo zložitejších tvarov špirály, koruny, koša, domu, kostola (Hont), figúr žencovského páru (Slovenský Meder). Bol dôležitou zložkou estetizácie dožinkových osláv. Dvojica mladých žencov ho niesla v rukách, na palici alebo na hlave v sprievode ostatných žencov k sídlu hospodára, statkára, neskôr predsedu JRD. Odovzdanie dožinkového venca sprevádzali príhovory a vinše, poďakovanie hospodára a dožinková oslava s hostinou, po ktorej veniec zavesili v dome hospodára na izbový trám, nad stôl alebo pripevnili nad domovú bránu, kde visel do Štedrého dňa alebo do budúcej žatvy. Zrno z venca sa s prosperitným zámerom pridávalo do siatin a na Štedrý deň sa so zvyškami štedrovečerných jedál dávalo kravám, aby boli dojné a sliepkam, aby znášali vajíčka.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: dožinky
Literatúra: Václavík, A.: Výroční obyčeje a lidové umění. Praha 1959.

galéria