Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

črpák

Východoslovenský črpák. Spiš, 19. storočie. Prevzaté z Danglová, O.: Dekor / Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. VEDA, Bratislava 2001, s. 141

drevená nádobka s uchom a vsadeným dnom. V Karpatoch a na Balkáne používaná pastiermi na salašoch na pitie žinčice a mlieka a na odmeriavanie množstva tekutiny. Od ostatných oblastí Karpát sa slovenské črpáky výrazne diferencovali konštrukčnými a dekoratívnymi znakmi. Rozvinuli sa do troch typov, odlišných konštrukciou, najmä spôsobom spojenia ucha s nádobou, tvarom i dekórom:

1. východoslovenský (označovaný aj ako gemerský), rozšírený na Gemeri a Spiši;

2. severoslovenský (označovaný aj ako liptovský), rozšírený v Liptove a na Orave;

3. stredoslovenský (označovaný aj ako detviansky).

V 19. storočí sa črpáky používali najmä na strednom Slovensku v okolí Detvy, Zvolena, Banskej Bystrice a na hornom Ponitrí, v 20. storočí sa rozšírili aj do iných oblastí Slovenska. Rezbárska výzdoba sa sústreďovala na ucho, v 20. storočí sa niekedy zdobila aj nádobka a mosadzná obrúčka. Vedľa starších geometrických motívov sa črpáky zdobili najmä figurálnymi motívmi zo života a práce na salaši.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: antropomorfné zobrazenie, bačovský riad, rezbárstvo
Literatúra: Komorovská, M.: Črpáky v slovenských múzeách. Martin 1982.
Komorovská, M.: Slovenské črpáky. Bratislava 1980.

galéria